Klbko (nie Ariadnino), ktoré nie a nie rozmotať

Opravy a údržby

(Dokončenie zo 4. 10.)

Závažným problémom lesného hospodárstva a podnikateľských subjektov v lesníctve na Slovensku je rekonštrukcia, oprava a údržba lesných ciest. Podľa ozboru možno konštatovať, že takmer 80 % doteraz vybudovaných lesných ciest si v súčasnosti vyžaduje väčšiu opravu alebo rekonštrukciu. Starostlivosť o vybudované lesné cesty a účelové komunikácie je zanedbaná a pre nedostatok finančných prostriedkov úplne obmedzená. Len vo výnimočných prípadoch sa odstraňujú havarijné stavy po živelných pohromách (najmä po povodniach a zosuvoch v rokoch 1997- 2001). V tejto súvislosti treba uviesť, že výstavba lesnej cestnej siete, opravy a rekonštrukcie sú veľmi nákladné. Pre názornosť situácie treba uviesť, že výstavba jedného km lesnej cesty v súčasnom období podľa kategórie v priemere predstavuje:

odvozná lesná cesta triedy 1L (vybavená vozovkou) 2,5 mil. Sk

odvozná lesná cesta triedy 2L (bez vozovky, pomiestne spevnená) 1,6 mil. Sk

lesná cesta triedy 3L (zemná približovacia cesta, sklon do 12, resp. 20 %) 0,8 mil. Sk

Podľa prepočtov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene na údržbu a opravy lesných ciest, prípadne na komplexnú starostlivosť sú potrebné minimálne 2 % finančných prostriedkov z objemu ich nadobúdacej ceny, čiže zo súčasnej hodnoty investícií vložených do lesných ciest. V prepočte na celkovú dĺžku lesných ciest v lesnom hospodárstve predstavujú finančné požiadavky na opravy a údržby lesných ciest viac ako 52 mld. Sk, čo vychádza ročne približne na 1,2 mld. Sk. Objem vykonaných opráv a údržieb lesných ciest v rokoch 1999 až 2001 znázorňuje tento graf:

Podľa rezortného štatistického a účtovného výkazníctva sa investovalo v roku 2001 do údržieb, opráv a rekonštrukcií lesnej cestnej siete len približne 139,5 mil. Sk, čo je prakticky iba 11,6 % reálnej potreby. Nedostatok finančných prostriedkov u podnikateľských subjektov v lesníctve na zabezpečenie lesníckej prevádzky, spôsobených medzi iným i neplatením pohľadávok za drevo v lehote splatnosti spracovateľskými firmami, neumožňuje vykonávať permanentnú údržbu a opravy lesných pozemných komunikácií a „zaostalosť“ medzi potrebou a možnosťami sa z roka na rok ustavične zväčšuje, čím vzniká reálne skrytý dlh, ktorý sa kumuluje a prejavuje sa na nevyhovujúcom technickom stave lesných ciest. Deficit v starostlivosti o lesné cesty sa tak systematicky prehlbuje a bude potrebné hľadať všetky možnosti získania finančných zdrojov podobne ako v zahraničí (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko) aj zo štátneho rozpočtu na zlepšenia súčasného stavu.

Dotácie štátu

Štát sa výrazne angažoval v podpore investícií do lesného hospodárstva na Slovensku do roku 1995, čo sa bezprostredne týkalo aj dotácií na výstavbu lesných ciest, ktorú v tomto období v rozhodujúcej miere zabezpečovali (podobne ako v Slovinsku) špeciálne vybudované štátne stavebné podniky Lesostav. Tieto stavebné organizácie súčasne zabezpečovali v lesnom hospodárstve výstavbu lesných drevoskladov, škôlkarských stredísk, výstavbu objektov lesotechnických meliorácií a zahrádzania bystrín a výstavbu výškových budov (lesovní) a iných stavieb. Štátne dotácie na investície v lesnom hospodárstve predstavovali do roku 1990 ročne od 110 do 135 mil. Kčs pri celkových objemoch investícií vo výške okolo 550 mil. Kčs, z toho v stavebných prácach asi 280 mil. Kčs (zostatok tvorili stroje a zariadenia). Štátne dotácie na podporu stavebných investícií v lesnom hospodárstve predstavovali v uvedenom období od 39,2 do 48,2 % celkových objemov investícií.

Od roku 1990 sa štátne dotácie na investície do lesného hospodárstva každoročne výrazne znižovali. Obmedzenie štátnych dotácií na stavebné investície v lesnom hospodárstve, ktoré v roku 1993 predstavovali ešte 79 mil. Sk, v roku 1994 boli už len v objeme 58 mil. Sk a v roku 1995 už neboli poskytnuté vôbec, čo malo negatívny dôsledok na investičnú výstavbu v lesnom hospodárstve, ale aj na štátne podniky Lesostav, ktoré boli v prevažnej miere špecializované na výstavbu lesných stavieb. Tieto stavebné organizácie stratili potenciálnu možnosť realizácie podobných stavieb v iných rezortoch a postupne boli sprivatizované a niektoré z nich v dôsledku nedostatku stavebných investícií úplne zanikli. Táto situácia mala rozhodujúci vplyv aj na prestavané objemy výstavby lesných ciest na Slovensku.

Pre názornosť situácie v roku 2001 štátne dotácie na investície pri celkovom objeme vykonaných stavebných prác 300 mil. Sk predstavovali už len 35 mil. Sk a boli. Štátne dotácie boli v prevažnej miere určené len na výstavbu a údržbu objektov zahrádzania bystrín a lesotechnických meliorácií. Obmedzením kapitálových transferov zo štátneho rozpočtu na investície pre lesné hospodárstvo vznikli vážne problémy aj vo výstavbe lesných ciest. Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu boli v tomto období účelovo viazané len na dokončenie niektorých rozostavaných ciest, ako bola výstavba lesnej cesty „Sidónia“, ktorá mala zabezpečiť po rozdelení ČSFR prístup do rekreačnej oblasti v slovensko-moravskom pohraničnom pásme.

Sekcia lesnícka Ministerstva pôdohospodárstva SR preto v „Koncepcii financovania lesného hospodárstva do roku 2005“, ktorá bola schválená v poradných orgánoch ministra pôdohospodárstva v decembri minulého roka, venuje náležitú pozornosť v rámci programového rozpočtovania aj podpore rozvojového programu 030 a dotáciám na investície. V podprograme „Obnova, ochrana a rozvoj lesa“ sa uvažuje s dotáciami v prvom variante na stavebné investície a v tom aj na výstavbu lesných ciest do neprístupných lesných komplexov ročne so sumou 200 mil. Sk. Táto vyčíslená finančná suma je nárokovaná ako kapitálové výdavky na štátny rozpočet a predstavuje reálnu potrebu štátnej dotácie na zabezpečenie najnutnejších zámerov programu rozvoja lesného hospodárstva a koncepcie lesníckej politiky do roku 2005 v oblasti investícií.

Druhý variant označený v „Návrhu financovania“ ako „úsporný a prechodný“ počíta so štátnou dotáciou na stavebné investície vo výške 100 mil. Sk, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že táto alternatíva nevytvára finančné predpoklady na splnenie stanovených programových cieľov v oblasti investícií. Porada vedenia ministerstva schválila opatrenie, aby sa deficit vyčíslených finančných potrieb lesného hospodárstva zabezpečil v rozpočte kapitoly MP SR postupným nárastom finančných prostriedkov na program „Lesné hospodárstvo“ a jeho podprogramy do roku 2005 tak, aby boli zabezpečené základné ciele Programu rozvoja lesného hospodárstva do roku 2010 a schválenej Koncepcie lesníckej politiky do roku 2005.

V súvislosti s financovaním lesných ciest je potrebné pripomenúť, že MP SR vytvára aj potrebný priestor v legislatíve na zabezpečenie finančnej podpory lesného hospodárstva a investičnej výstavby zo strany štátu podobne, ako je to v západoeurópskych štátoch. Ide predovšetkým o legislatívny návrh nového „zákona o lesoch“ a „Výnos MP SR o poskytovaní dotácií na zveľaďovanie lesného fondu“ o podpore rozvojového programu 030, ktorým sa vyhlasujú rozvojové programy lesného hospodárstva na rok 2002, kde sa podľa § 2 a § 4 v rámci dlhodobého rozvoja lesného fondu podľa bodu (1) c) môže poskytnúť podpora na opravy, údržbu a výstavbu lesnej dopravnej siete fyzickým a právnickým osobám obhospodarujúcim lesný fond bez ohľadu na výmeru lesov, druh vlastníctva a formu užívania lesov. Treba však pripomenúť, že pokiaľ návrh „zákona o lesoch“ je ešte stále v štádiu legislatívneho pokračovania (bol predložený na rokovanie NR SR a zatiaľ nebol schválený), „Výnos MP SR o poskytovaní dotácií na zveľaďovanie lesného fondu“ bol vydaný v súlade s § 16 ods. 3 zákona č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte SR v znení neskorších zákonov a vydaný pod č. 720/4/2002-100 a nadobudol platnosť od 1. júla 2002.

Vlastníctvo a užívanie

Vrátenie vlastníckych a užívacích práv k lesným cestám je jeden zo závažných problémov ekonomickej reformy a transformácie lesného hospodárstva na Slovensku. Postupom vrátenia vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom a ich dedičom k lesným pozemkom a lesným porastom na nich bol zabezpečený podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona SNR č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 282/1993 Z. z. Zostala nedoriešená otázka prevodu ciest - stavieb povolených špeciálnym stavebným úradom, postavených na lesných pozemkoch vrátených vlastníkom. Tieto stavby sú v katastri nehnuteľností evidované ako lesné pozemky a v účtovníctve štátnych podnikov lesného hospodárstva ako hmotný investičný majetok. Ide o majetok v zostatkovej cene približne 2 mld. Sk v celkovej dĺžke 2983 km.

Pretože stavba nie je súčasťou lesného pozemku, neboli tieto lesné cesty vlastníkom vydané spolu s lesnými pozemkami, na ktorých sú postavené. Situácia, ktorá takto vznikla, neumožňuje neštátnym subjektom legálne opravovať a udržiavať lesné cesty postavené na ich pozemkoch, ktoré po prevzatí majetku užívajú na zabezpečenie hospodárenia v lesoch. Na druhej strane štátne organizácie lesného hospodárstva evidujú a odpisujú tento hmotný investičný majetok, v skutočnosti však lesné cesty, ktoré sa nachádzajú výlučne na neštátnom lesnom pôdnom fonde neužívajú, neudržujú, nespravujú a nezabezpečujú jeho ochranu a zveľaďovanie. Podľa doterajších postojov vlastníkov a užívateľov neštátnych lesov, na ktorých sú lesné odvozné cesty postavené, nie je záujem o prevod lesných ciest, ktoré sú zatiaľ majetkom štátu za odplatu ani nájmu vo výške odpisov.

Situáciu možno riešiť právnou úpravou o prechode lesných ciest vo vlastníctve štátu na vlastníkov lesných pozemkov, ktorú nemožno chápať ako ďalšiu právnu úpravu riešiacu reštitúcie, ale len zákonnú úpravu, ktorá bude riešiť právne vzťahy, ktoré vznikli pri realizácii reštitučných zákonov. Legislatívny zámer prerokovala vláda SR v roku 1998 a odporučila legislatívny zámer zákona o prechode lesných ciest vo vlastníctve štátu na vlastníkov lesných pozemkov prepracovať podľa stanoviska sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR, čo bolo vykonané. Upravený legislatívny zámer bol postúpený na pripomienky sekcii vládnej legislatívy Úradu vlády SR a Ministerstvu financií SR. Po úpravách legislatívneho zámeru bol predložený na rokovanie vlády SR, bol zaradený aj na program jedného z posledných rokovaní vtedajšej vlády SR, no nakoniec nebol prerokovaný.

Problematika bola znovu zaradená na rokovanie porady vedenia MP SR v jeseni 1998. Na základe odporúčaní generálneho riaditeľa vtedajšej sekcie legislatívy riešenie sa malo nájsť rokovaním na Ministerstve financií SR tak, aby bezplatný prechod vlastníctva lesných ciest bolo možné vykonať bez legislatívnych úprav a bez vplyvu na hospodársky výsledok štátnych organizácií lesného hospodárstva. Po viacerých rokovaniach sa dospelo k záveru, že prechod lesných ciest vo vlastníctve štátu do vlastníctva reštituentov lesných pozemkov nemožno vykonať bez legislatívnej úpravy niektorých súvisiacich zákonov.

V tejto súvislosti treba uviesť snahu sekcie lesníckej MP SR riešiť túto problematiku pri novelizácii zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prechodu majetku štátu na iné osoby. Návrh bol akceptovaný a v novelizovanom zákone uplatnený v § 12 citovaného zákona, týkajúceho sa štátnych podnikov zaradených do privatizácie, čím sa ustanovenie o prechode lesných ciest stalo nefunkčné.

V roku 2000 na základe rozhodnutia porady vedenia ministerstva bol legislatívny zámer zákona o prechode lesných ciest vo vlastníctve štátu do vlastníctva pôvodných vlastníkov zaslaný na medzirezortné pripomienkové konanie. Zásadné pripomienky malo MF SR, ktoré zastávalo názor, že predmetný legislatívny zámer je v rozpore s ústavou, so snahou „nanútiť vlastníctvo“. Zásadný rozpor bol odstránený po rokovaní na úrovni generálneho riaditeľa v apríli 2001 s tým, že prechod sa dorieši novelizáciou zák. č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a vlastníci sa združia (podobne ako vlastníci bytov). Na doplnenie uvádzame, že v rámci zložitých rokovaní s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku v roku 1998 súhlasili s legislatívnym zámerom o prechode lesných ciest s podmienkou, že sa nebude novelizovať zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na základe doterajších skúseností možno konštatovať, že prechod lesných ciest do vlastníctva reštituentov lesných pozemkov možno dosiahnuť len legislatívnymi úpravami, ostatné navrhované možnosti neriešia problematiku komplexne a právne jednoznačne. Veľmi zložitou cestou by bolo riešenie osobitným zákonom. Je pripravený legislatívny zámer aj paragrafové znenie.

Neschodnou a právne nečistou cestou sa ukazuje ponechanie lesných ciest vo vlastníctve štátu. Pripravený metodický postup na prenájom lesných ciest alebo zmluvou potvrdené spoločné využívanie lesných ciest má spoločný nedostatok, je podmienený ochotou prenajať alebo spoločne využívať lesnú cestu všetkými zainteresovanými účastníkmi. Reálny sa ukazuje len prenájom lesných ciest vlastníkom, prípadne správcom lesného majetku, ktorí o to prejavia záujem, preto oba spôsoby treba považovať len za náhradné riešenie. Reálnym, ale pomerne jednoduchším riešením sa ukazuje doplnenie prechodných ustanovení v návrhu lesného zákona alebo zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, napríklad o ustanovenie: „Spolu s lesnými pozemkami, ktoré prešli do vlastníctva pôvodných vlastníkov prechádzajú aj lesné cesty a iné stavby slúžiace lesnému hospodárstvu.“ Doriešenie predmetnej problematiky by malo byť aj eminentným záujmom Slovenského pozemkového fondu, ktorý podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov je správcom lesných ciest postavených na lesných pozemkoch, ktoré nespravujú štátne organizácie lesného hospodárstva.

Na základe uvedeného je zrejmé, že určenie termínov na odovzdanie lesných ciest a stavieb nie je v kompetencii Ministerstva pôdohospodárstva SR. Rovnako problematické je uviesť zodpovedných pracovníkov za riešenie tejto problematiky, pretože chybu urobil v prvom rade zákonodarca pri schvaľovaní všetkých reštitučných zákonov, keď nezohľadnil pri úprave vlastníckych vzťahov k lesnému fondu všetky špecifiká, dôsledky a súvislosti.

Návrh na prevod ciest

prechod lesných ciest zabezpečiť legislatívnou úpravou (pokračovať v rokovaniach s MF SR s cieľom odstrániť rozporné stanovisko k legislatívnemu zámeru a predložiť ho na rokovanie vlády)

novelizovať zákony č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam tak, aby spolu s lesnými pozemkami prešli do vlastníctva aj lesné cesty (stavby schválené špeciálnym stavebným úradom)

ponechať lesné cesty vo vlastníctve štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva, ktoré s vlastníkmi lesných pozemkov, cez ktoré prechádza lesná cesta, uzatvoria zmluvu o spoločnom využívaní lesnej cesty

ponechať lesné cesty vo vlastníctve Slovenskej republiky, správe štátnych organizácií lesného hospodárstva, ich údržbu zabezpečiť dotáciou zo štátneho rozpočtu (približne 50 mil. Sk ročne)

legislatívne riešiť prechod vlastníctva lesných ciest do vlastníctva obcí

novelizovať zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

Pri výbere vhodného variantu na riešenie problému lesných ciest postavených na neštátnych pozemkoch treba mať na zreteli veľké množstvo možností plošného usporiadania vlastníctva, štátne, súkromné, obecné, cirkevné; množstvo malých súkromných pozemkov a pod. Do úvahy treba brať apatiu voči riešeniu tejto problematiky najmä zo strany malých vlastníkov, neochotu združovať sa, finančne prispievať na spoločnú činnosť. Ponechanie lesných ciest vo vlastníctve štátu a správe štátnych organizácií lesného hospodárstva pri súčasnom zabezpečení zmlúv o spoločnom využívaní lesnej cesty nemôžu byť v konečnom dôsledku definitívnym riešením.

Ing. Igor Michalík

MP SR