Hospodársky denník
USD42,763 Sk
EUR41,94 Sk
CHF28,635 Sk
CZK1,383 Sk
  Streda  9.Októbra 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Rekonštruovali zrakový proteín

Americkí molekulárni biológovia rekonštruovali zrakový proteín, ktorého nositeľmi boli predkovia dinosaurov. Vychádzajúc z príslušných génov súčasných druhov zvierat vedci určili najpravdepodobnejší sled génov plazov, ktoré sa vyvinuli pred 240 miliónmi rokov. Z výsledkov vyplýva, že tieto živočíchy mali dobré nočné videnie, informoval časopis Molecular Biology and Evolution. Kľúčovým prvkom v procese videnia stavovcov je proteín rodopsín citlivý na svetlo. Jeho vplyvom mení svoje zloženie, čím vyvolá reťaz biochemických reakcií, ktorá sa končí vyslaním nervového signálu.

Belinda Changová z Rockefellerovej univerzity v New Yorku chcela zistiť, aký druh rodopsínu mali predkovia archosaurov. Do tejto skupiny živočíchov, existujúcej asi 240 miliónov rokov, patria napríklad krokodíly a dinosaury.

Vedci začali skúmať génové sekvencie rodopsínu 30 dnes žijúcich zvierat - od mačiek cez vtáky po mihule a obojživelníky. Na základe poznatkov o príbuzenských vzťahoch týchto stavovcov, prispôsobených sekvencii a modelu frekvencie určitých genetických zmien potom určili najpravdepodobnejší sled génov.

Tri rôzne štatistické metódy priniesli skoro rovnaké výsledky. Pomocou najpravdepodobnejšej sekvencie vytvorili vedci postupmi molekulárnej biológie gén, ktorý vložili do laboratórnych kultúr buniek cicavcov. Tieto začali okamžite produkovať rodopsín.

Ukázalo sa, že rekonštruovaný proteín viazal rovnako ako jeho prirodzený pendant zrakový pigment retinal a vykazoval charakteristické absorpčné spektrum vo viditeľnej časti vlnového rozsahu. Proteín tiež dokázal po svetelnom podnete aktivovať ďalší článok v reťazci biochemických reakcií, proteín transducín.

V porovnaní s modernými formami rodopsínu je absorpčné maximum rekonštruovaného proteínu - teda vlnová dĺžka, ktorá ho najviac vzbudí - posunutá mierne k červenému koncu viditeľného spektra. Z toho sa dá usudzovať, že archosaury za súmraku a v noci videli podobne ako dnešné cicavce. Je to zaujímavé zistenie, pretože aj predkovia súčasných druhov cicavcov boli aktívni v noci. Podľa vedcov žili aj predkovia dinosaurov dlho pod rúškom noci a až neskôr začali byť aktívni i počas dňa.

(hy)

Počasie

Dnes bude polojasno až oblačno a ojedinele slabý dážď, od 1400 m sneženie. Najvyššia denná teplota 10 až 14, na Kysuciach, Orave, v Liptove a na Spiši okolo 8 stupňov. Na horách vo výške 1500 m okolo 1 stupeň. Slabý premenlivý, neskôr juhovýchodný vietor 2 až 5 m/s. Vo štvrtok bude polooblačno až oblačno, ojedinele slabý dážď. Nočná teplota 4 až 0, v horských dolinách okolo -2 stupňov, denná teplota 11 až 15, na krajnom severe okolo 9 stupňov. V piatok bude prevažne oblačno a miestami občasný dážď. Nočná teplota 8 až 4, denná teplota 13 až 17 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 7.06 a zapadne o 18.11 hod.

Amsterdamoblačno11
Aténypolojasno24
Belehradoblačno15
Berlínpolooblačno12
Bratislavaoblačno14
Bruseljasno13
Budapešťpolooblačno14
Bukurešť jasno15
Frankfurtoblačno13
Helsinkioblačno6
Istanbuloblačno21
Kodaňpolooblačno9
Kyjevdážď6
Lisabonpolooblačno21
Londýnoblačno15
Madridprehánky20
Moskvaoblačno6
Oslopolojasno6
Paríždážď15
Prahaoblačno11
Rímdážď21
Sofiapolooblačno14
Štokholmpolojasno7
Varšavapolooblačno9
Viedeňoblačno13
Záhreboblačno13
Ženevaoblačno13

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.