Jubileum karikatúry

Prvý pokus o politickú karikatúru na Slovensku je datovaný až rokom 1961, keď spisovateľ a politik Viliam Pauliny-Tóth (1826 - 1877) založil týždenník Černokňažník. Nasledovali ho ďalšie. Vznikali a zanikali - Rarašek, Rarach, Veselé noviny, Kocúr, Jež, Dereš, Koza, Kosa, Šršeň, Šibeničky, Šidlo až po známy Roháč (1948), ktorý zanikol ako posledný klasický humoristicko-satirický časopis u nás v poslednom desaťročí minulého storočia. O takmer storočie neskôr v roku 1952 získava slovenská karikatúra svoje prvé historické uznanie aj v zahraničí vo Viedni na Medzinárodnej výstave karikatúr - diplom za mimoriadne uznanie za karikatúru Atómová energia. Zaslúžil sa oň vtedy výtvarník Viliam Weisskopf. V tomto roku si teda pripomíname malé, ale vzácne jubileum -, keď uplynulo práve 50 rokov od tohto prvého medzinárodného uznania slovenskej karikatúry.

Viliam Weisskopf (1906 - 1964), karikaturista telom i dušou, ilustrátor a knižný grafik vyštudoval Akadémiu pre grafické umenie a knižnú tvorbu v Lipsku. Výtvarno-satirickej tvorbe venoval celé svoje výtvarné nadanie a schopnosti. Jeho prvé karikatúry sa objavili po oslobodení (1945) v satirických časopisoch Šibeničky a Šidlo. Keď zanikli a vznikol Roháč, spolu s Richterom a Kubalom stál pri jeho zrode. Presadil sa ako grafický a maliarsky kultivovaný výtvarník. V satirickej tvorbe hľadal vlastný výraz a budoval svoju kresliarsku osobnosť. Jeho karikatúry postupne nadobudli až obrazový charakter. Kresby štetcom a tušom rozvádzané do lomených hrotových rytmov sa stali základným slohovým znakom jeho tvorby. Uplatnil sa aj ako výrazný ilustrátor Čechova, Mňačka, poviedol Cuppyho, ale najmä ako dvorný ilustrátor Petra Karvaša. Od roku 1950 až do svojej smrti v roku 1964 nechýbal so svojou tvorbou na žiadnej významnejšej celorepublikovej prehliadke, aj v rámci ČSR. Weisskopf vytvoril v karikatúre kresby, ktoré dnes nestratili nič na svojej príťažlivosti a dokumentačnej hodnote a zaradili sa do zlatého fondu slovenskej karikatúry.

Peter Závacký