Výdavky uplatniť naraz

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Kúpil som v tomto roku stroj za 26-tisíc Sk. Počul som, že zákon bol zmenený tak, že zariadenia s cenou do 30-tisíc Sk sa od nového roka neodpisujú, ale výdavky môžem uplatniť naraz. Ako mám postupovať pri účtovaní tohto stroja v sústave jednoduchého účtovníctva?

- Kritériá na zaradenie hnuteľnej veci do hmotného majetku, ktorý sa odpisuje, ustanovuje § 26 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Podľa v súčasnosti účinného znenia tohto ustanovenia opisovaným hmotným majetkom sú samostatné hnuteľné veci, pri ktorých okrem iného je vstupná cena vyššia ako 20-tisíc Sk. Zákonom č. 565/2001 Z. z. bol limit vstupnej ceny zvýšený na 30-tisíc Sk, zmena však nadobúda účinnosť až od 1. 1. 2003. Hnuteľná vec obstaraná v priebehu roku 2002 za cenu prevyšujúcu 20-tisíc Sk sa považuje za hmotný majetok. V sústave jednoduchého účtovníctva sa o ňom bude účtovať v inventárnej knihe alebo na inventárnej karte. Hnuteľná vec sa zaradí do odpisovej skupiny (§ 30 ZDP) a za rok 2002 sa bude odpisovať rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom (§ 31 alebo 32 ZDP) s použitím sadzby alebo koeficientu v prvom roku odpisovania.

V roku 2003, keď nadobudne účinnosť zvýšenie vstupnej ceny na zaradenie hnuteľnej veci do hmotného majetku, sa uplatní ustanovenie § 58c ods. 6 ZDP, podľa ktorého hmotný majetok odpisovaný k 31. 12. 2002, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 30-tisíc Sk a menej, odpisuje daňovník ďalej spôsobom zvoleným pri zaradení do užívania podľa § 31 alebo 32 alebo jeho zostatkovú cenu môže jednorazovo zahrnúť do výdavkov (základu dane) v roku 2003. Ak sa podnikateľ rozhodne pre druhú možnosť, zapíše do inventárnej knihy (karty) vyradenie účtovaného predmetu a ako dôvod vyradenia uvedie zmenu zákona o daniach z príjmov.

Začiatkom augusta sme si spolu s ďalšími podnikateľmi prenajali kancelárske miestnosti v rekonštruovanej budove. Prenajímateľ mal s rekonštrukciou značné výdavky, a preto podľa zmluvy sme zaplatili nájomné na tri roky dopredu. Teraz sa však zákon o daniach z príjmov vraj zmenil tak, že podnikateľ si nemôže nájomné uplatniť ako daňový výdavok. Zdá sa to pre nás veľmi nevýhodné, pretože nájomné je pomerne vysoké. Všetci účtujeme v sústave jednoduchého účtovníctva.

- Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) dáva podnikateľovi v zásade možnosť uplatniť pri stanovení základu dane všetky výdavky, ktoré preukázateľne vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a zaúčtoval v účtovníctve (§ 24 ods. 1 ZDP). V niektorých prípadoch však zákon výšku výdavkov limituje, podmieňuje (§ 24 ods. 2 a 3 ZDP) alebo výslovne výdavok neuznáva (§ 25 ZDP). Nájomné patrí k výdavkom, ktoré zákon v pôvodnom znení limitoval v prípade nájmu niektorých automobilov a osobných dopravných prostriedkov a jeho uplatnenie podmieňoval zaplatením. Pre daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, ustanovil ďalšie obmedzenie: možnosť uplatnenia výdavku len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie. Je to jediný prípad tzv. časového rozvrhu výdavkov, uplatňovaný v sústave jednoduchého účtovníctva. Pritom podmienka, čiže obmedzenie ustanovené v § 24 ods. 3 písm. f) sa vzťahovalo tak na výdavky zaplatené na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 663 a ďalších Občianskeho zákonníka (operatívny lízing), ako aj na výdavky zaplatené na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa § 489 a ďalších Obchodného zákonníka (finančný lízing). Uvedené ustanovenie teda neznamenalo vyjadrenie povolenia uplatňovať nájomné ako daňový výdavok vo všeobecnosti, ale tento výdavok, pokiaľ sú splnené ďalšie podmienky (súvis s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a zaúčtovanie) len obmedzovalo (výška celkového nájomného pri vymedzených predmetoch), podmieňovalo (zaplatenie) a ukladalo časovo rozvrhovať.

Zákonom č. 473/2002 Z. z. bolo znenie § 24 ods. 3 písm. f) okrem iného zmenené tak, že sa vypustili slová „vrátane nájomného“. Tejto zmene treba rozumieť tak, že celé ustanovenie sa vzťahuje len na nájomné, zaplatené na základe zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Podmienka zaplatenia, obmedzenie celkovej výšky nájomného pri vybraných dopravných prostriedkoch a povinnosť časového rozvrhu sa nevťahuje na bežné nájomné či už celých nehnuteľností, priestorov v nich alebo hnuteľnej veci vrátane vymedzených dopravných prostriedkov. Nájomné za veci používané v súvislosti s podnikaním, ktoré bolo preukázateľne dohodnuté na základe nájomnej zmluvy bez práva kúpy najatej veci, možno teda uplatniť bez akýchkoľvek ďalších podmienok a obmedzení.

V konkrétnom prípade je novela zákona skôr výhodou, pretože podnikatelia, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva a ktorí v roku 2002 zaplatili nájomné na viac rokov dopredu, nebudú ho musieť časovo rozvrhovať, ale môžu ho uplatniť v celej výške. Očakáva sa vydanie usmernenia MF SR k tohtoročným novelám zákona o daniach z príjmov, bude uverejnené v FS 13/2002. Problém vopred zaplateného nájomného má byť riešený tak, že daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, bude môcť zostávajúcu sumu nájomného, zaplatenú v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich roku 2002, ktorá nebola uplatnená vo výdavkoch z dôvodu povinného časového rozvrhu, zahrnúť do daňových výdavkov roku 2002 alebo bude môcť ďalej pokračovať v časovom rozvrhovaní vopred zaplatenej sumy.

Ing. Tatjana Pecháčová