VOJNA PROTI IRAKU (ZATIAĽ) NEHROZÍ

Čím je menej dôkazov (zatiaľ sa žiadne nepotvrdili) o jadrovo-chemicko-biologickom zbrojnom arzenáli Iraku, tým silnejšie, ostrejšie a častejšie sú obvinenia protiirackých spojencov USA a Veľkej Británie na adresu bagdadského režimu vedenom Saddámom Husajnom. Pacifistom na celom svete včera poskočilo srdce od radosti, keď sa dozvedeli, že George W. Bush počas svojho prejavu v Cincinanti, štát Ohio, povedal, že „vojna proti Iraku bezprostredne nehrozí a nie je nevyhnutná“. Neznamená to však, že USA sa vzdali svojho cieľa odstrániť iracký režim. Lebo Bush zároveň varoval irackého prezidenta, že Washington je pripravený viesť koalíciu (vojenskú) proti nemu, ak nevyhovie požiadavkám na odzbrojenie. Bush opäť zopakoval, že Irak predstavuje vážnu hrozbu a podľa neho očakávaná rezolúcia v Kongrese, poskytujúca mu možnosť použitia sily, ukáže OSN a všetkým štátom, že „požiadavky civilizovaného sveta niečo znamenajú“. Americký prezident svoje slová adresoval najmä Američanom, ktorí nie veľmi podporujú myšlienku vojny s Irakom. Nielen poprední politici z Demokratickej strany, známi umelci a herci odmietajú silové argumenty voči Bagdadu, ale podľa prieskumov verejnej mienky už aj americká verejnosť čoraz menej podporuje útok na Irak. Čím viac hrozí obetí v radoch amerických vojakov, tým menej sú Američania naklonení tomuto dobrodružstvu.

Bush teda vojnové tamtamy trochu utlmil, aj včera však pripomenul, že hrozba zo strany irackého zbrojného programu sa „časom iba zvyšuje“. Nie je žiadnym tajomstvom, že americká administratíva okrem ňou vedených útokov na Irak očakáva aj to, že samotní Iračania a vojaci verní Saddámovi Husajnovi zoberú spravodlivosť do vlastných rúk a svojho diktátora odstránia. V tomto duchu treba chápať aj včerajšiu Bushovu výzvu pre irackých generálov, ktorých varoval pred uposlúchnutím akýchkoľvek „krutých a zúfalých“ príkazov Saddáma Husajna. Ak by takéto rozkazy vražedného tyrana“ poslúchli, riskujú, že budú postavení pred súd ako vojnoví zločinci, podčiarkol Bush. Podľa neho iracký líder môže naplánovať útok na USA s využitím biologických a chemických zbraní a dodal, že Saddám a jeho „jadroví svätí bojovníci“ pracujú na nukleárnom programe a mohli by mať do roka jadrovú zbraň. Tiež naznačil, že v Iraku sa podrobili výcviku členovia teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina a v Bagdade sa liečil jeden z čelných predstaviteľov tejto teroristickej siete. Konkrétne dôkazy však ani včera nikto nepredložil. Aj napriek tomu šéf Bieleho domu včera opäť vyzval Bagdad na odhalenie a zničenie svojich zbraní hromadného ničenia. Ak to vraj Saddám neuskutoční, tak USA budú „v záujme mieru viesť koalíciu, ktorá ho odzbrojí“. Čiže vojna predsa len bude. Podľa Busha by sa tak stalo najmä v záujme irackého ľudu, ktorému chcú USA pomôcť zabezpečiť lepší život. Zaujímavé však je, že na výzvu demokratov, ako si predstavujú postsaddámovský scenár v Iraku, ani Bush, ani mocenské kruhy okolo neho jasne neodpovedajú. Bush včera povedal iba toľko, že „Amerika je priateľom ľudu Iraku“. Žiadny div, že 84-ročný americký režisér Arthur Penn nie je osamotený v názore, že „Bush iba robí biznis a jediná vec, o ktorú sa zaujíma, je ropa, lebo vždy podporuje iba bohatých, namiesto toho, aby sa zaujímal aj o strednú triedu“.

Zaujímavé je sledovať, ako sa Bushovi darí presvedčovať svet o potrebe intervencie v Iraku. Zatiaľ americké militaristické ambície uviazli na plytčine rokovaní v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá by mala odsúhlasiť či už „tvrdšiu“ (snaha Washingtonu a Londýna) alebo miernejšiu (Paríž, Moskva, Tokio) rezolúciu o návrate inšpektorov do Iraku. Kým Veľká Británia a USA by chceli pretlačiť rezolúciu oprávňujúcu automatické použitie sily, ak Irak nebude spolupracovať so zbrojnými inšpektormi, zvyšná trojica Francúzsko, Rusko a Čína s tým neveľmi súhlasí a nechce, aby rezolúcia požadovala od Bagdadu splnenie nesplniteľných požiadaviek. Neznamená to, že by uvedenému triu štátov nezáležalo na „svetovom poriadku“ a jeho ohrození. Iba nesúhlasí s tým, aby jedna veľmoc presadzovala svojvoľne svoju predstavu o poriadku celému svetu, najmä keď - ako to tvrdí čínska a ruská strana - sa vojnovej vrave dá predísť politickým dialógom. Francúzsko zasa vymyslelo kompromis, ktorý „naťahuje čas“, lebo navrhlo možnosť, že vojenská akcia proti Iraku môže byť spomenutá v druhej rezolúcii BR OSN, keď prvé, teraz chystané rozhodnutie, bude miernejšie, pričom Paríž chce veriť, že už prvá rezolúcia „utrasie“ veci do normálu. Zaujímavé je, že takýto postup pripustila aj Veľká Británia prostredníctvom svojho šéfa diplomacie Jacka Strawa, podľa ktorého Londýn nemusí byť nevyhnutne proti dvom rezolúciám. Ibaže jeho šéf, britský premiér Tony Blair, je o čosi tvrdší. Podľa Blaira Veľká Británia a USA očakávajú od OSN, aby dala jasne najavo svoje odhodlanie zbaviť Saddáma Husajna chemických, biologických a jadrových zbraní. Ak nie, tak podľa všetkého prehovoria zbrane. Zatiaľ však verme, že platí to, čo povedal včera prezident USA: vojna proti Iraku bezprostredne nehrozí a nie je nevyhnutná.

Iaromír Novák