Reformy treba dokončiť

Prv, než sa nám brány európskeho spoločenstva otvoria dokorán, bude musieť Slovensko dokončiť kľúčové reformy. Uvádza to Svetová banka (SB) v Prehľade rozvojovej politiky SR. Jedným z jej hlavných odporúčaní je uprednostniť pri umorovaní dlhu skôr zahraničný, než domáci dlh. Jednu šancu na zníženie zahraničného dlhu už vláda mala, a to pri prerozdeľovaní príjmov z predaja SPP. Vtedy však aj napriek odporúčaniu odborníkov zvolila umorenie domáceho dlhu, čo odôvodnila výraznejšou úsporou v nákladoch. SB však upozorňuje, že splácaním domáceho dlhu môže dôjsť k neželateľnému posilneniu domáceho dopytu.

Vo svojej správe SB okrem iného upozorňuje, že deficity bežného účtu a verejných financií SR sú „neudržateľne vysoké“, hoci v posledných mesiacoch došlo k miernemu zlepšeniu. Pripomína, že Slovensko síce má možnosti prefinancovať deficity za pomoci prebytku na kapitálovom účte v objeme asi 20 % HDP, „táto priaznivá situácia však nebude trvať večne“. Preto bude musieť slovenská vláda vykonať ďalšie opatrenia na podporu investícií a najmä tvorby zamestnanosti.

Svetovej banke sa nepáčia ani vysoké dotácie a garancie podnikom. Podľa jej údajov sa Slovensko v rámci tejto formy podpory radí na prvé miesto v regióne. Na dotácie a garancie vláda využíva prostriedky v celkovom objeme až 6 % HDP, pričom najvyššia podpora smeruje do železníc. SB tiež odporúča lepšie využívať štrukturálne fondy EÚ, a to prostredníctvom zmeny orientácie na iné programy, čo umožní zefektívniť systém bez väčšieho tlaku na výdavky. Vláda by sa mala zamerať na zníženie podielu verejných výdavkov na HDP. Celkové verejné výdavky by mali klesnúť z 38 % HDP v roku 2000 na 35 % HDP v tomto roku a 33 % v roku 2004. Zmenám by sa nemala vyhnúť ani daňová oblasť, kde by malo dôjsť k presunu vyššieho daňového zaťaženia z priamych na nepriame dane. Vláda by tiež mala pokračovať v deregulácii cien elektrickej energie a zemného plynu, privatizácii energetiky a pôdy neznámych vlastníkov.

Čo sa týka sociálnej politiky, SB odporúča revíziu Zákonníka práce, zmeny v systéme minimálnej mzdy, úpravu rôznych sociálnych dávok a zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov. V reforme dôchodkového systému odporúča SB jeho postupné zavedenie založené na troch pilieroch. V oblasti zdravotníctva SB odporúča podobné kroky, ktoré navrhuje súčasný minister zdravotníctva. Systém zdravotníctva musí byť podľa banky oveľa efektívnejší, čo je možné dosiahnuť okrem iného aj zlúčením niektorých poisťovní. Vláda by však mala naďalej zabezpečovať prístup k zdravotníckym službám pre všetkých, najmä pre Rómov.

V neposlednom rade si reformu vyžaduje aj školstvo, SB odporúča vláde skonsolidovať školské zariadenia a ich pracovníkov na primárnej a sekundárnej úrovni a podporuje zavedenie nového mechanizmu financovania, založeného najmä na kapitálových platbách. Vláda by tiež mala preorientovať stredné vzdelanie tak, aby lepšie spĺňalo potreby trhu práce a zároveň podporiť postupný rozvoj vysokého školstva.

Ivana Sedliaková