Náklady výroby + zisk = cena

Koalícia predvolebné papuče prezula za sedemmíľové čižmy

Vláda rozhodla o zvýšení dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 10 % nie na 13 %, ale na 14 %. Zvýšenie dane o jedno percento navyše oproti pôvodnému zámeru má do rozpočtu priniesť vyše päť miliárd korún, ktoré by inak chýbali preto, lebo sa upustilo od plánu preradiť niektoré položky z nižšej do vyššej dane. V tejto sadzbe sa nachádza zemný plyn aj elektrická energia, teplo (kúrenie), vodné a stočné i niektoré služby. V novom roku budeme musieť platiť už takto koncipované faktúry. Úprava DPH by mala v budúcom roku do rozpočtu priniesť približne tisíc korún za každého občana. Ani zníženie hornej sadzby (z 23 na 20 %) nedokáže kryť rast cien základných potravín a ďalších komodít zdaňovaných nižšou sadzbou. Ekonomické dôvody sú na prvý pohľad logické a z pohľadu vstupu SR do Európskej únie nevyhnutné. S rastom regulovaných cien treba rátať dovtedy, kým sa nevyrovnajú výrobným nákladom. Analytici sa zhodujú v názore, že najmä v európskom kontexte ide o prirodzený proces, na ktorý si musíme skôr či neskôr zvyknúť. Trendu, aby si takéto nazeranie na problém osvojila aj najširšia verejnosť, však spravila medvediu službu predchádzajúca Dzurindova vláda, ktorá (výlučne z politických dôvodov) v roku 2001 deregulácie zmrazila. Teraz k nám prichádzajú s dvojnásobnou intenzitou. Doslova na vlastnej koži ju bude môcť zmerať každý občan po 1. januári 2003. A to radšej potichšie zreprodukujeme názory odborníkov, že reálny stav predstavuje zvýšenie ceny plynu pre domácnosti nie o 46 %, ale

až o 80 %

oproti úrovni z tohto roku. Vedomý si toho, že v dolnej sadzbe DPH sú hlavné položky mimoriadne citlivé na zvládnutie chodu bežnej domácnosti, Viliam Páleník z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV v rozhovore pre Hd upozornil aj na zníženie hornej sadzby DPH z 23 % na 20 %. Zdôrazňuje, že sa to dotkne aj priemernej rodiny. Do tejto sadzby sú totiž zaradené mnohé výrobky, služby, ktoré majú trvalé miesto vo výdavkovej časti každého rodinného rozpočtu. Sú to napríklad topánky, nohavice, kabáty a oblečenie vôbec a tie by mali po 1. januári zlacnieť. Ak by sa to skutočne reálne prejavilo aj na trhu a priamo v maloobchodnej sieti, mohli by sa negatívne dosahy drahšej strechy nad hlavou občanom do určitej miery eliminovať. Či sa podmieňovací spôsob zmení na skutočnosť, záleží od obchodníkov: buď znížia ceny svojich tovarov, alebo budú zníženú 20-percentnú sadzbu DPH ignorovať. Malí obchodníci nakupujú vo veľkoskladoch (napríklad v Metre),

kde je cena

prísne oddelená s DPH a bez tejto dane. To znamená, že legitímne dostávajú napríklad šatstvo bez DPH a šatstvo predávané na pultoch by malo byť o 3 % lacnejšie. Teda tritisíckorunové čižmy by mali byť od 2. januára 2003 lacnejšie o 90 Sk než stáli pred Silvestrom 2002. V nasledujúcej fáze je už len a len na nich, či od 1. januára do konečnej ceny občanovi premietnu 20-percentnú alebo zostanú pri doterajšej 23-percentnej sadzbe DPH. V tom vidí V. Páleník veľkú neistotu a dnes si ani on netrúfa jednoznačne odhadnúť, aký bude skutočný účinok daňových zmien na životnú úroveň širokých vrstiev obyvateľstva. Predsa len, pri zdražovaní energie, tepla, vody ministri prezuli predvolebné teplé papuče za sedemmíľové čižmy, a to je veru ťažké každodenné bremeno pre našu peňaženku. Na druhej strane tých 90 Sk Miklošovou sedemmíľovou čižmou vytlačených ani zďaleka nezodpovedá Archimedovmu zákonu o občanovi ponorenom do reformnej kvapaliny. V každom prípade siahneme hlbšie do vrecka. Domácnosti by však mali poznať aj skutočnosti vyplývajúce z opatrení vlády a v kontakte s predávajúcim trvať na tom, že v cenotvorbe má obchodník uplatňovať zníženú sadzbu DPH. Ak to tak nebude, obranný mechanizmus mu nevytvorí žiadna štátna obchodná inšpekcia, ale predovšetkým konkurenčné prostredie v maloobchode. Dnes je slovenský trh aj v tejto oblasti v situácii, kde

ponuka prevyšuje

dopyt a z toho by mal ťažiť predovšetkým zákazník. Pôjde „sa obliekať“ tam, kde majiteľ maloobchodu zmeny v DPH rešpektuje a uplatňuje v praxi, čo dokumentuje aj na cenovkách. Analytici prognózujú, že veľkoobchodné reťazce v boji o zákazníka „trojpercentný bonus“ skutočne využijú. Keďže aj v tomto prípade na (maloobchodnom) konci bič plieska, bude to tlak na malých a stredných obchodníkov, aby reagovali na daný vývoj. „Veľkú úlohu tu môžu zohrať médiá, aby vysvetľovali kladné aj záporné dosahy daňových zmien vlády a osvetou spoluvyvíjali pozitívny tlak na maloobchod,“ dodal V. Páleník. Je to dôležité aj nadväzne na výsledky prieskumu Štatistického úradu SR, podľa ktorých iba 16 % ľudí očakáva, že ich finančná situácia sa od Nového roka zlepší. Každý druhý opýtaný občan SR vyslovil názor, že vývoj slovenskej ekonomiky sa v prichádzajúcom roku zhorší. Veľa napovedia už predvianočné signálne „prskavky“. Obchodníci nešetria optimizmom. Sú presvedčení, že ani

smutné balóniky,

ktoré vypúšťa vláda, neutlmia nákupnú horúčku. Očakávaný nárast tržieb v predvianočnom zhone sa pohybuje od 10 % (v elektronike) až po 16 % (v spotrebnom tovare). Centrálna banka dokonca vyhlásila, že v predchádzajúcich dvoch rokoch vklady obyvateľstva (napriek Vianociam) vzrástli na prelome rokov o viac ako 15 mld Sk. Analytici budú sledovať terajšie správanie občanov, či v obavách pred vládnym balíčkom radšej budú viac myslieť na zadné dvierka alebo si povedia, že Vianoce sú Vianoce.

Tibor Bucha