Riziko rastu spotrebnej dane

Pri motorovej nafte zachovávajú nižšiu hranicu

Návrh vládneho kabinetu na zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov o 600 Sk/1000 litrov vyvolal okamžite otázky, ako sa v praxi prejaví jeho realizácia na raste cien benzínu a motorovej nafty. Konkrétne pri benzínoch uvedená daň stúpne z 11 800 Sk na 12 400 Sk za 1000 litrov a pri motorovej nafte z 11 200 Sk na 11 800 Sk za 1000 litrov. K vyjadreniam kompetentných, že týmto krokom sa SR približuje trendu EÚ, treba pripomenúť viacero faktov. Podobné vysoké daňové zaťaženie je bežné, ba aj vyššie v krajinách EÚ, ale tam sú aj iné priemerné platy občanov. Nemožno totiž zabúdať, že stanovovanie cien benzínu nie je vec ľubovôle výrobcov či predajcov. Práve spotrebná daň tvorí najväčšiu položku zo samotnej ceny, ktorú spotrebiteľ zaplatí pri tankovaní. Ak je napríklad cena automobilového benzínu 30 Sk, tak predajná cena, čiže

cena výrobcu

je len okolo 10 Sk. Približne 3-4 Sk tvorí obchodné rozpätie. To znamená náklady na prepravu, prevádzku čerpacej stanice a podobne. Daňové zaťaženie je zvyšok z uvedenej ceny, čo predstavuje asi 17 Sk. Spotrebná daň sa od vzniku samostatnej SR viackrát menila. Kým od 1. januára 1993 sa v rámci daňovej reformy začala uplatňovať spotrebná daň na bezolovnatý benzín vo výške 9390 Sk za tonu a na motorovú naftu 8250 Sk za tonu, v nasledujúcich rokoch 1994,1997, 1999 (až dvakrát) sa stále zvyšovala až na výšku 15 400 za tonu benzínu a 14 600 Sk za tonu nafty, a to od 1. 1. 2000. Od 1. januára 2002 sa po pripomienkach Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu, združenia Česmad a pod. napokon začala uplatňovať novela zákona, ktorá priniesla nielen zmenu v prepočtoch (už na litre a nie na tony), ale

aj zníženie

spotrebnej dane motorovej nafty približne o 1 Sk za liter na terajšiu úroveň 11 200 Sk za 1000 litrov. Združenie Česmad napríklad pri presadzovaní pripomienok (boli akceptované) vtedy stavalo na argumentoch, že znížením navrhovanej sadzby dane sa predíde negatívnym dosahom z možného zvýšenia cien nafty nad úroveň cien v susedných štátoch. Ako vyplýva z tabuľky, Slovensko má nižšiu spotrebnú daň na benzíny, ale pri nafte už prím nevedie. Uvedené čísla signalizujú, že aj pri trende zvyšovania spotrebnej dane sa v Rakúsku, Nemecku (ale aj v ďalších krajinách EÚ) rešpektuje zachovávanie nižšej hranice spotrebnej dane pri motorovej nafte. Asi vedia prečo. Veď zvyšovanie cien nafty sa okamžite odzrkadlí v raste nákladov firiem, a tie ich zasa premietnu do cien svojich produktov. Navyše z informácií, ktoré sa nám podarilo zistiť, vyplýva, že rast spotrebnej dane v krajinách EÚ ovplyvňujú aj ekologické faktory. To znamená, že jej výška sa môže znížiť, ak motorové palivá obsahujú

menej síry

a podobne. Preto sa treba pýtať, prečo sa v súvislosti s proklamovanou potrebou priblíženia SR k EÚ opäť len povie A ale B už nie? Pokiaľ však ide o otázku, ako sa avizované reštriktívne opatrenia súčasnej vládnej garnitúry prejavia konkrétne na cenách benzínu, odpoveď nie je až taká pesimistická, ako mnohí očakávali. Spotrebná daň síce stúpne o 600 Sk na 1000 litrov, ale na druhej strane zasa klesne DPH z 23 % na 20 %. Summa summarum by teda vôbec nemuselo dôjsť k zmenám výslednej maloobchodnej ceny. Iná vec je však rast energií, ktoré sa premietnu na raste nákladov. O ich výške je však v prípade slovenskej rafinérie Slovnaft predčasné hovoriť. Z vyjadrenia jej zástupcov síce vyplýva, že nárast ceny plynu o 1 % prinesie zvýšenie ceny výrobkov o jeden halier, ale... Ale avizované priemerné zvýšenie cien elektriny o 19 % a plynu v priemere o 32,7 % sa nemusí v uvedenej výške dotknúť slovenskej rafinérie. Prečo? Aj v prípade elektrickej energie, aj v prípade plynu patrí Slovnaft medzi najväčších spotrebiteľov. To znamená, že je zaradená do skupiny oprávnených odberateľov,

ktorí si môžu

za rešpektovania určitých podmienok, najmä pri plyne, zvoliť dodávateľa. Keďže doterajší dodávatelia elektriny a plynu sa budú snažiť nestratiť významných odberateľov a noví obchodníci sa budú zasa snažiť preraziť na slovenský trh s lukratívnymi cenami, výsledkom rokovaní budú zrejme ceny, ktoré nebudú až také drastické. Určite sa v nich prejaví pravidlo čím väčší odberateľ, tým lepšia cena. A to by sa už konečne malo začať uplatňovať aj v SR, kde cenotvorbu dosiaľ charakterizovali krížové dotácie, čiže podnikatelia svojimi cenami „dotovali“ domácnosti.

Zdena Rabayová