Nič iné neostáva

Peter Kasalovský

Občania sa rozhodli pre zmenu režimu v novembri 1989 a potvrdili to jednoznačne vo všetkých parlamentných a komunálnych voľbách po tomto termíne. Vtedy by sa väčšine občanov videl dnešný stav hospodárstva a vôbec spoločnosti prinajmenej ako science-fiction.

Domáci politici si spolu so zahraničím tlieskajú za doterajšie reformy a celkový vývoj. Neznepokojujú sa trvalým poklesom občianskych aktivít, ktorý sa prejavil trebárs veľmi nízkou účasťou vo voľbách do VÚC a napokon aj najnižšou účasťou v parlamentných voľbách od novembra 1989.

Doterajšie kabinety splnili svoje sľuby maximálne na päťdesiat percent. Nepohli citeľne s kriminalitou vrátane korupcie, s nevymáhateľnosťou práva a s nezamestnanosťou. Predovšetkým veľmi málo prispeli k tvorbe, ako aj k fixovaniu sa novej morálky - filozofie života v spoločnosti.

Nekonečný je rad hrubých vládnych chýb, omylov a riešení v prospech konkrétnych skupín, resp. jednotlivcov, nehovoriac už o ich inšpirujúcom vplyve na „úradnícky stav“ vo všetkých sférach spoločnosti. Ani relatívnou majetkovou bohatosťou jednotlivcov štát nespevnel, ale schradol.

Po trinástich rokoch je štát v takom stave, že jeho nová vláda musí zmraziť výdavky. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že sme si prejedli súčasnosť a niekoľko budúcich rokov. Ako občania si zaplatíme za finančnú rozšafnosť a v nejednom prípade aj za diletantstvo svojich vlád.

Každá vládna moc z tohtoročných parlamentných volieb by bola v pozícii záchranárskeho a sanačného zboru. Dzurindova je na tom delikátne, keďže jej subjekty neveriac vo volebný úspech nakládli pre svojho nástupcu celý rad mín, a žnú to, o čom vraví múdrosť „Kto druhému jamu kope...“

Vládny program je na desiatkach strán. Nech to znie akokoľvek, a trebárs absurdne, tak je programom oficiálnej väčšiny bez ohľadu na to, že koalícia dostala tých tridsať percent hlasov zo všetkých voličov. Nepochybujme, že bude schválený, čím vláda dostane dôveru.

Nemá zmysel pripomínať si to, čo vyhlasovali na verejnosti do parlamentných volieb lídri predchádzajúcej koalície, teda SDKÚ, SMK a KDH. Spoločne s ANO získali právo vládnuť, a od nich bude záležať, či a kedy sa začne zlepšovať život najširších vrstiev obyvateľstva našej krajiny.

Popri opatreniach, ktorých výsledkom bude citeľné zvýšenie životných nákladov domácností, bude

závislá nielen od vládnej moci, ale aj od menšiny, ktorá je de facto občianskou väčšinou. Podmienkou úspešnosti je, či sa vládna moc bude správať po novom a korektne.

V ďalších voľbách o vládnej moci totiž nerozhodne necelých stotisíc hlasov, ale niekoľko stotisíc, ktoré buď ocenia vývoj v krajine, alebo ho zavrhnú. Ide o to, či táto vláda dokáže komunikovať s občanmi a bude vládou všetkých občanov, ako si bol zaželal jej predseda M. Dzurinda.

Byrokratický štýl riadenia, ktorý bol a je stále taký príťažlivý pre štátnych činiteľov a vysokých úradníkov, nerešpektovanie povinnosti hospodárne vynakladať prostriedky daňových poplatníkov a neschopnosť odhaľovať poškodzovanie štátu, vytvorí vysoké napätie v spoločnosti.

Taký je rámec zreteľahodných rizík tejto vlády, ktorá sa nemôže ani päť minút správať akoby z pozície absolutistického vládcu. Neostáva jej nič iné, len byť múdrou a slušnou ku všetkým ľuďom súčasnej aj minulej práce, s odborným zázemím a v stálom kontakte s občanmi.

Peter Kasalovský