Lieky - nekonečný príbeh

Palica už je, len koho bude biť?

Zaujala ma agentúrna správa o našich problémoch s medikamentóznou liečbou. Okrem iného sa v nej totiž uvádza, že cieľom liekovej politiky v kontexte reforiem je podľa ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca bezpečnosť pacienta, kvalita liekov a efektívnosť ich predpisovania. Nič proti úsiliu zabezpečiť kvalitnú liečbu či skutočnú efektivitu pri vydávaní receptov, ale s tou bezpečnosťou a so starosťou o pacienta je to prehnané. Pravdivejšie znejú ďalšie argumenty: hlavným dôvodom reformy je podľa najvyššieho šéfa rezortu rast dlhov za lieky, voči verejným lekárňam predstavuje 6,6 mld. Sk a voči zdravotníckym zariadeniam 3,8 mld. Sk. Nelogicky v celom texte správy, obrazne povedané, „trčia“ vety, že zdravotnícky systém sa doteraz nezbavil návykov bývalého režimu. Občan sa navyše nestará o svoje zdravie a nemá záujem o prevenciu - to všetko mal povedať R. Zajac. Kvalifikovaná dostupná zdravotná starostlivosť nemusí mať nič spoločné so socializmom, je samozrejmá napríklad pre niektoré škandinávske krajiny, ktoré takouto etapou vývoja určite neprešli. Aj za naše zdravotníctvo si platíme odvodmi. Zaujímavejšou sa javí však ďalšia ministerská informácia, podľa nej sa v roku 2001 do lekární vrátilo na likvidáciu 37 823 kilogramov liekov po záručnej lehote, čo predstavuje 1,1 milióna balení, ich hodnota má byť od 3 do 5 mld. Sk. Dôvodom je podľa ministra chýbajúca kontrola nad zdravotnými poisťovňami. Východisko vidí v niektorých okamžitých opatreniach a následnom prijatí nového poistného systému a novely zákona o Liečebnom poriadku. Z okamžitých riešení navrhuje zamedziť indukovanej preskripcii a duplicitným výkonom. Lieková politika bola však odborníkmi v poslednom období označovaná za oblasť, kde sa často žonglovalo s číslami. Nemožno zabudnúť ani na to, že minulé kategorizácie nejaké pozitívne zmeny nepriniesli a šéf, ktorý v tom čase zodpovedal za farmáciu na rezortnom ministerstve, je dnes poradcom nového ministra pre túto oblasť.

Ľudmila Koníková