Radikálne zmeny si žiadajú podporu

Klubová diskusia nielen o budúcich krokoch vlády

Dialóg členov Hospodárskeho klubu (NEF) minulý týždeň sa niesol predovšetkým v znamení pripravovanej reformy sociálneho systému, no rovnaký záujem vyvolali aj ďalšie okruhy. Či už išlo o parlamentnú spoluprácu koalície a opozície, interpretovanú podpredsedom NR SR V. Veteškom, alebo dôležitosť budovania imidžu Slovenska vo svete prostredníctvom veľtrhov, ktoré definoval generálny riaditeľ a. s. Incheba. Ich vystúpenia sme vám sprostredkovali v minulých vydaniach, dnes prinášame „zostrih“ postrehov a názorov klubovej komunity.

Peter Mihók: Rozhodne komunikácia s občanom

Na margo vystúpenia V. Vetešku iba niekoľko poznámok. Dobre sa počúvalo, ako to bude v parlamente medzi opozíciou a koalíciou fungovať. Buďme realisti, opozícia zostane opozíciou a koalícia koalíciou. Do parlamentu sa prenáša vlastne boj parlamentných strán. Ten, čo pred voľbami funguje na verejnosti, sa prenáša do parlamentných lavíc. Dozvedeli sme sa aj to, že poslanci dokázali za jeden deň posúdiť 22 návrhov zákonov. Vidím v tom obrovské riziko. Pochybujem, že je niekto taký schopný , aby mohol v priebehu jedného dňa mať naštudované a posúdiť kvalifikovane 22 návrhov zákonov, ktoré určia vývoj v krajine na ďalšie roky. Súhlasím, že pokiaľ nebude existovať dobrá komunikácia medzi odbornými tímami, ktoré pracujú na ministerstvách, a odborníkmi, ktorí sú v rámci parlamentných výborov, nestačí iba účasť ministra na zasadaní. Tak sa nikdy nedostaneme k lepšej kvalite.

Pokiaľ ide o fakty, ktoré predložil A. Rozin, je skutočne neodškriepiteľnou pravdou, že imidž krajiny robia osobnosti, podniky, firmy. A rád by som zdôraznil, že imidž Slovensku robí v Česku práve A. Rozin. Dá sa povedať, že Incheba ovládla veľtrhovú Prahu. Je dobre, že slovenské firmy dokážu expandovať a za hranicami Slovenska vytvárajú imidž krajiny.

To, o čom tu dnes najviac diskutujeme, je reforma sociálneho systému. Treba si uvedomiť, že sociálna reforma je po politickej a ekonomickej tou najdôležitejšou, ktorou prejde spoločnosť. Myslím si, že dôležité je uvedomiť si, že reforma môže byť úspešná iba vtedy, ak bude dobrá komunikácia s občanmi. V minulosti na jednom ekonomickom fóre v Bruseli sa vášnivo diskutovalo o zavedení eura. Odborníci sa zhodli v jednom: Plánovitá, dobre pripravená kampaň komunikácie s občanmi Európy bola základom úspechu. Teda aj úspech našej reformy sociálnej sféry bude závisieť od komunikácie s občanmi. Nezabúdajte na to, že občan to musí pochopiť, aj to, čo je na tom zlé, aj to, čo je na tom pozitívne. A sám musí jednoduchou cestou dospieť k tomu, že je to v jeho prospech. SOPK v podstatných bodoch súhlasí s filozofiou, ktorú predložil minister Kaník. Nezabúdajme však na detaily pripravovaných projektov. Isto prebehnú tvrdé diskusie, ako sa budú zúročovať peniaze, ktoré budeme vkladať do tzv. penzijných fondov. Treba dať absolútne prioritu garanciám, že občania o tie peniaze neprídu. Lebo s ukladaním peňazí do cudzích rúk sú takmer všade mimoriadne zlé skúsenosti.

Vladimír Sirotka: Anomálie zo ZP treba odstrániť

Za Slovenskú asociáciu malých podnikov musím povedať, že minister Kaník vyslovil všetko to, čo pociťujeme aj my. My sme s ním tieto témy neraz prebrali aj v minulosti. Je pravdou, že špecifikum malého podnikateľa je jednoznačné. V Zákonníku práce je postavenie malého podnikateľa vo vzťahu k zamestnancovi naozaj diskriminačné. Je veľa anomálií v ZP, pokiaľ ide o malých podnikateľov. Či už je to povinnosť zaplatiť teplý obed, cestovné, rekondičný pobyt atď. On na to jednoducho nemá. Sme radi, že aj naša asociácia prispela niekoľkými námetmi k zmene v Zákonníku práce a aj do budúcnosti ponúkame naše sily a chceme sa na tvorbe nového ZP podieľať.

Pokiaľ ide o riešenie v oblasti nezamestnanosti, očakávame razantnejšie kroky v oblasti zabezpečenia sociálnych dávok vo vzťahu k aktivite nezamestnaného občana. Chýba mi tu podiel obcí, ktoré by mali mať prioritný záujem nemať nezamestnaných. Napr. v Belgicku či Holandsku sa starosta obce chváli tým, že nemá nezamestnaného. Vytvára inkubátory, podmienky na zamestnanie vo svojom regióne. U nás obec väčšinou natŕča ruky, čo jej štát dá. Takže efektivita pri vytváraní pracovných miest je naozaj najmä na malom podnikateľovi.

Doc. MUDr. Jozef Války, CSc.: Podieľať sa na populačnej politike

Som lekár a zaoberám sa liečbou neplodnosti. Situácia s plodnosťou mladých ľudí je zlá. A aké sú demografické tendencie Slovenska, iste pripomínať netreba. No v tejto situácii Slovensko ročne prichádza o 2500 detí, ktoré sa nenarodia len preto, že nedržíme trend s civilizovanými krajinami v liečbe neplodnosti. No tak ako vy ste zdesení z demografických kriviek, my sa teraz desíme rozhodnutia novej vlády, ktorá zmenou zákona o Liečebnom poriadku ruší podporu liečby a poskytovania liekov týmto rodinám. V Rakúsku a v iných civilizovaných krajinách sa ministerstvá pre sociálne veci a rodinu podieľajú na populačnej politike a podporujú aj metódu asistovanej reprodukcie u neplodných párov ako jej súčasť. V tomto smere by sa aj ministerstvo malo zaangažovať.

A. F. Zvrškovec: Rovnováha na trhu práce

Reforma ako taká je vítaná vec, konečne sme sa dostali do situácie konkrétnych krokov. Musíme nájsť motivačnú zložku, aby ľudia, ktorí sú nezamestnaní, skutočne prišli do podniku. Pokiaľ ide o Zákonník práce, je veľmi dôležité, aby obsahoval niekoľko filozofických kritérií. V prvom rade je to ochrana zamestnanca, no súbežne s tým aj ochrana zamestnávateľa. Povinnosti oboch musia byť jasne definované. Nemôžeme „donekonečna“ chrániť zamestnanca, ale musíme mu umožniť pracovať. Ak zamestnanec povie, že chce pracovať, musíme rešpektovať jeho slobodné rozhodnutie. Pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie, je veľmi nevyvážené. Chcel by som tam zaviesť možnosť výluk, dnes máme zavedenú iba možnosť štrajku. My ako zamestnávatelia však potrebujeme nástroj, ktorý nám dá rovnakú možnosť... - ak štrajk, tak zamestnávateľ by mal mať možnosť prijať rozhodnutie o výluke. Žiadna práca, žiadna pláca. Dnes nemôžem použiť ten istý nástroj na trhu práce ako zamestnávateľ. Ak by som vyhodil všetkých zo zamestnania, tak či tak ich musím platiť. Čo to je za rovnováha na trhu práce, keď ja ako zamestnávateľ nemám vo vzťahu k zamestnancovi vlastne nijaké možnosti... Napr. vo Švédsku máme v kolektívnej zmluve, že zamestnanci môžu hroziť štrajkom, zamestnávateľ zas výlukou. Takže je tu reálna vôľa rokovať a hľadať obojstranne kompromisné skončenie pracovného konfliktu. Nie som proti pracovným konfliktom. Názory môžu byť rôzne, ale musíme mať rovnováhu v konflikte. Dnes sme ako zamestnávatelia doslova na kolenách.

Pokiaľ ide o dôchodkovú reformu, mali by sme sa poučiť zo skúseností zo sveta. Som prívržencom osobných účtov. Ak sa pozrieme na Nemecko, existujú tam fondy, to isté v Japonsku. Zavedenie osobných účtov si však vyžaduje daňovú reformu. Vyžaduje si definitívnu predstavu, skôr ako začneme niečo sporiť, že mi tie peniaze vláda nezoberie. Potrebujeme inštrument kapitálového nazhromaždenia. Napr. nemecký a japonský model funguje tak, že sú vybudované tzv. penzijné fondy, časť týchto prostriedkov na osobnom účte dôsledne zostáva v podniku, kde títo ľudia pracujú. Neraz mám pocit, že mnohí nezamestnaní na Slovensku nehľadajú prácu, oni hľadajú zamestnanecký pomer. Pravdou je, že zo zamestnaneckého pomeru vyplývajú všetky výhody v zmysle Zákonníka práce. A ja ako zamestnávateľ by som bol rád, keby sa moji zamestnanci podieľali na tvorbe svojho penzijného fondu. Vôbec nie som proti zamestnaneckým radám, nech sa skutočne podieľajú na vedení fabriky. Ale ak sa chcú podieľať, musia aj čosi riskovať. Isto, penzijné fondy majú aj výhody, aj nevýhody. No ja by som sa rád na tomto kapitáli podieľal, aby kapitál, ktorý v mojom podniku spolu so zamestnancami tvorím, aspoň čiastočne zostal v mojom podniku. Aby sme ten kapitál nedali spoločnostiam, ktoré nikto nepozná, ktoré tu vzniknú zo dňa na deň a skončí sa to práve tým neblahým spôsobom. Je preto veľmi dôležité zvážiť zákon o správe týchto peňazí.

Peter Hrinko: Riziková skupina absolventi škôl

Aj predseda parlamentu Hrušovský i kolega Veteška konštatovali, že opozícia je iná, aká bola v predchádzajúcom období. HZDS je skúsená strana, už nejaké roky v parlamente pôsobí, ale možno naozaj hovoriť o múdrej opozícii?! V diskusii o reforme sociálneho systému by sme nemali zabúdať na jednu mimoriadne vážnu oblasť. Keď hovoríme o zamestnaných a nezamestnaných, myslím si, že dosť dôležitá kategória ľudí, z ktorých sa stávajú nezamestnaní, sú absolventi škôl. Podľa niektorých štatistík len veľmi malé percento z absolventov škôl sa stáva zamestnanými. Časť odchádza do zahraničia, druhí sa stávajú nezamestnaní. Myslím si, že do tejto sféry by mali smerovať opatrenia aj tvoriť stimuly pre zamestnávateľov, ak zoberú absolventov škôl.

Slavomír Hatina: Priveľa novelizácií zákonov

Myslím si, že je to dobrá správa, ak sa samotní parlamentári zatiaľ zhodujú v tom, že začína sa schyľovať na lepšie časy. Že sa nebudú zbytočne vybíjať v prázdnych rečiach, ale vskutku kvalifikovane diskutovať o predkladaných návrhoch zákonov. Myslím si, že poslanci si musia uvedomiť, že sú našimi vyslancami, dali sme im hlas a musia pracovať, a nie „flákať sa“. To je ten prvý krok, že sa zdisciplinovávajú. Čo je však oveľa dôležitejšie, aká bude kvalita ich práce. Mnohí máme nedobré skúsenosti, koľkokrát sme museli meniť firemné aj interné predpisy a softvéry len preto, že novelizácia niektorých zákonov prebieha rýchlejšie, ako sme schopní zmeniť samotný softvér, prispôsobiť sa zmene legislatívy. Myslím si, že až potom budeme môcť zatlieskať našim parlamentárom, keď uvidíme, že z parlamentných lavíc bude vychádzať kvalita.

Pokiaľ ide o problematiku sociálnych dávok, pokiaľ nedospejeme do takého stavu, že priemerné zárobky budú výrazne vyššie, ako je dnes minimálna mzda, tak sa nepohneme z miesta. Pokiaľ sa budú platiť mzdy na úrovni minimálnych miezd, tak nemáme sa takisto čím pochváliť.

L. Kaník: Reforma bude úspešná, keď jej ľudia budú dôverovať

Je síce skutočnosťou, že zákony, ktoré sa dotýkajú zmien v sociálnej sfére, prešli v parlamente do druhého čítania, ale ešte dlho potrvá, kým sa schvália. Pokiaľ ide o bezpečnosť dôchodkových fondov, je to naozaj dôležitá vec a pre dobrú a úspešnú dôchodkovú reformu prioritná. Keď jej ľudia nebudú dôverovať, tak reforma nemôže byť úspešná. Bezpečnosť spomínaných fondov sa dá zabezpečiť tým, že musia byť veľmi prísne stanovené pravidlá hry. Tým nemyslím dohľad, ale pravidlá hry, na základe ktorých fondy alebo sporiteľne budú fungovať. To znamená, že nemôže byť veľa investované do jedného druhu investície, alebo opačne, veľmi málo do iného druhu investície. Lebo investovanie je isto aj rizikovou záležitosťou. Pretože jeden deň je to najlepšia investícia na svete, druhý deň pod vplyvom nejakej udalosti je zrazu z najlepšej investície na svete vysokostratová investícia. Takže skúsenosti potvrdzujú, že iba tie dôchodkové schémy prežili, ktorých portfólio bolo veľmi diverzifikované. Ďalšou podmienkou je, že takéto inštitúcie musia byť úrovňovo oddelené z hľadiska nakladania s prostriedkami. Veľmi zjednodušene - bude dôchodková sporiteľňa, ktorá bude prijímať a akumulovať vklady. Tá však nebude investovať. Tá bude tieto peniaze len administrovať. Bude správcom, ktorý bude navrhovať a rozhodovať o tom, ako investovať. V zmysle prísnych pravidiel. A nad všetkým musí byť prísny regulačný štátny orgán, ktorý bude všetkých kontrolovať, či dodržujú všetky garantované a stanovené podmienky. Len čo zistí, že boli porušené - aj v malom objeme - musí okamžite nastúpiť rýchla a nekompromisná nútená správa, nie vyzvanie na odstránenie nedostatkov. Samozrejme, dnes už celý svet prechádza aj na osobnú trestnú zodpovednosť manažérov jednotlivých inštitúcií. Je to v odporúčaniach OECD. Takže naozaj tu budú pravidlá veľmi prísne, veľmi náročné a nebude vlastne ani technicky možné zneužitie týchto prostriedkov. Dokonca ani nejaký dramatický omyl v investovaní, ktorý by znehodnotil dané aktíva v nejakom obrovskom rozsahu, nebude možný. Jedným z negatív, ktoré sa vypomstili pri penzijných fondoch, bolo, keď vlastnili penzijné fondy zamestnávatelia. Problém nebol v tom, že vlastnili, ale v tom, že mohli v rozsiahlej miere investovať do vlastných podnikov. Učebnicový príklad je Enron, kde sa všetky penzijné fondy zrútili. Chápem filozofiu, o ktorej hovoril aj pán Zvrškovec, no na oltár bezpečnosti musíme obetovať možnosť takéhoto previazania. Tieto zdroje musia byť chránené. Nie nejakým administratívnym opatrením, ale aj tým, že môžu byť investované. Verím, že aj budú investované, ale cez kapitálový trh a len v prísne limitovanom objeme z hľadiska jednej investície.

Pokiaľ ide o zmeny Zákonníka práce, ktoré pán Zvrškovec spomínal, uvažujeme aj s takýmito ustanoveniami. Teda aj s možnosťou výluky, aj keď poviem úprimne, zrejme to bude veľmi zložité presadiť.

Daňové súvislosti dôchodkovej reformy, to je veľmi dôležitá otázka a naozaj to veľmi úzko spolu súvisí. Už som sa dočítal, že nie som dobrý minister práce a sociálnych vecí, lebo sa správam ako druhý minister financií. Myslím si, že je to dosť nesprávne videnie, pretože obe sféry sú životne spojené. Tie peniaze, ktoré budú vkladané do dôchodkových schém a tým myslím aj dobrovoľné dôchodkové sporenie, musí byť daňovo oslobodené, pretože motivácia by chýbala. A my chceme, aby ľudia robili odloženú spotrebu, pretože tie peniaze, ktoré sa tam naakumulujú, slúžia pri investovaní na to, aby boli motorom ekonomiky. Oni sa investujú prostredníctvom nástrojov do ekonomiky a tlačia ju dopredu. Takže chceme, aby ľudia sporili a aby tam bolo čo najviac úspor, a preto ich musíme motivovať. Jednoducho aj tak, že tie peniaze budú daňovo zvýhodnené. Aj keď to bude mať určite hornú hranicu, do akého objemu peniaze možno uložiť.

Pokiaľ ide o to, koľko peňazí na reformu potrebujeme, pravda je taká, že súčasný dôchodkový systém má implicitný dlh. Ten nie je síce nikde zapísaný, ale tento existujúci skrytý dlh, ktorý pochádza z nárokov dnešných a budúcich dôchodcov, ktoré budú mať voči tomuto systému, je vo výške 1000 miliárd. Teda nie je to tak, že dôchodková reforma vyrába nejaké náklady na transformáciu systému. Dôchodková reforma práve začína robiť to, že tento dlh sa začína ukazovať, začína sa priznávať a začína sa postupne likvidovať. A bude sa likvidovať v priebehu 40-50-60 rokov. Ale ten dlh tu je. Keby sme ho neriešili, tak sa bude z roka na rok zväčšovať. Náš súčasný dôchodkový systém už nie je schopný produkovať dostatok zdrojov, aby mohol uspokojovať nároky dôchodcov. A v tom spočíva ten skrytý dlh. Takže, keď to zjednoduším, na dôchodkovú reformu netreba žiadne peniaze, treba len zaplatiť ten dlh, ktorý tu už je.

Súhlasím s názorom pána Hrinku, že mladá generácia je najdôležitejšia. Už teraz máme mechanizmy v zákone o zamestnanosti, ktoré umožňujú, že keď zamestnáte absolventa, tak úrad práce zaplatí mzdu na veľmi dlhé obdobie vrátane odvodov. Musíme však hľadať ďalšie, no najmä potrebujeme oživiť ekonomiku, aby bol dostatok nových pracovných príležitostí a potom aj absolventi sa ľahšie budú uplatňovať. Pravdou však je, že len 4 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí z objemu vysokoškolákov, nie z celkového počtu nezamestnaných, sú nezamestnaní. Platí, že čím nižšie vzdelanie, tým vyššia miera nezamestnanosti. To je aj odpoveď na otázku, ako bojovať s nezamestnanosťou. Keď podporíme vzdelanie, tak naozaj podporujeme aj zamestnanosť .