Dúchanie do tlejúcej pahreby

(Pokračovanie zo 6., 7. a 8. 11.)

V tejto vojne, ktorá trvala 14 rokov, totálne zlikvidovali obidve slovenské elity - nekomunistickú i komunistickú. Ešte v roku 1960, dávno po Stalinovej smrti, išli do väzenia na 15 rokov matičiari - za zločin tvorby prvej slovenskej encyklopédie. Volalo sa to, v rokoch 1949 - 1963,

kampaň proti buržoáznym nacionalistom a okrem slovenského politika Čecha Karola

Šmidkeho išlo v elitách výlučne o Židov a Slovákov. Psychologické dôsledky tejto

skrytej vojny nesieme dodnes, dodnes sa mnohí bojíme byť Slovákmi. Krásne to

syntetickým pohľadom „zvonka“ reflektuje v Literárnom týždenníku rakúska

veľvyslankyňa G. Matznerová v článku Som Slovák, ale môžem vám to vysvetliť,

[Matz9x].

Okrem týchto troch masových vĺn úteku za slobodou sme poprichádzali aj o

rádovo menšie odlevy talentov - po roku 1945, po roku 1968 a po roku 1989.

Únik mozgov a financií pri rozdelení tzv. spoločného štátu je všeobecne

známy. Osud najväčšej sumy, stoviek miliárd „spoločných“ prostriedkov, ktoré rok

pred rozdelením odišli z Prahy do zahraničia a do delenia sa nezapočítali, zaznamenal

bankový expert Ján Valach [Vala97]. Netreba zabudnúť, že až po vzniku

demokratickej Slovenskej republiky mohli konečne na Slovensku vyjsť s viac ako

storočným oneskorením dve modernizačné knihy Ľudovíta Štúra [Štúr93], [Štúr94].

Relatívne moderné terajšie slovenské školstvo a vedu, paradoxne, vybudovala

napokon generácia normalizátorov. Popri Biľakovi, Chňoupkovi a

primitívnych českých stalinistoch z tzv. robotnícko-roľníckej vlády, ktorým

trvalo vyše 15 rokov, kým sa dostali k najvyššej moci s nástupom M. Jakeša,

prišli s G. Husákom do sféry riadenia štátu kultivovaní a vzdelaní Slováci. Až po

formálnom dosiahnutí federácie, základu dnešnej štátnosti, mohlo vôbec vzniknúť a

vyjsť Mináčovo fundamentálne mysliteľské dielo Dúchanie do pahrieb [Miná70],

z ktorého sme si zapožičali časť názvu. Za dvadsať „federálnych“ rokov sa

dobudovali fakulty i vedecké ústavy.

Tento kapitál dnes prehajdákavame. To je, ak nepríde zmena, posledné dejstvo

tragédie večne utláčaného malého národa, hlúpeho a trpkého príbehu slovenskej

modernizácie.

Kolonizáciou, odnárodňovaním a totalitným pretŕhaním produktívnych a

konkurencieschopných kontinuít sme nestratili iba osem generácií

zodpovedných budovateľov modernejšieho Slovenska, ale aj, metaforicky

zhruba povedané, dvestotrinásť rokov času. Dvesto rokov od bernolákovcov a

trinásť rokov po Súhrnnej prognóze Slovenska [Mark01].

A stále ešte máme čím plytvať. Ako vari najtrefnejšie, s emigrantskou

skúsenosťou, píše legendárna hlásateľka Hlasu Ameriky Agnesa Gundová-Jergová,

slávna pod pseudonymom Marína Havranová [Gund92, s. 51 ]: „Kdesi tu je ten

kľúč hovoriť medzinárodne. Umelecky na výške, vo svojej rodnej reči - a za seba,

zrozumiteľnou rečou umenia. Reprezentačne. Aj keď vo vypožičanom smokingu, ale s

nevypožičanými vlohami toho malého národa, ktorý má ešte toľko sily, že z piatich

miliónov sa opováži každých dvadsať rokov stratiť to najlepšie, čo si za tú

generáciu vychová.“

Prípad Euro Valley

Na vyše 600-hektárovom území, v médiách sa uvádza až 1300, pri Malackách sa

má zrodiť technologický park, ktorý okrem iného konečne „položí Slovensko na

mapu sveta“. Globálne rozhľadení ľudia z oblasti informačnej technológie by teda

mali namiesto primitívnych slovenských vlád, ktoré dodnes nemajú ani len

koncepciu informačnej politiky (od leta 2001 existuje len čiastkový projekt

informatizácie [Rova01]), spraviť krok do budúcnosti. Projekt sa nazýva Euro Valley, Európske údolie, pričom slovo Valley názov dedí od svojho prapredobrazu -

presláveného kalifornského Silicon Valley, ktoré dosiahlo neprekonateľnú

koncentráciu mozgov a hi-tech na štvorcový meter.

Podľa slávneho a neopakovateľného predobrazu vzniklo viacero úspešných

technologických parkov, z ktorých najbližším partnerom budúceho malackého

zázraku už je Central Florida Research Park, kde sa v lete 2000 boli pozrieť naši

i americkí ľudia a s pridruženou floridskou univerzitou už podpísal zmluvu o

spolupráci rektor STU prof. Ľudovít Molnár. Dušou celého projektu je však pán

Leighton Q. Klevana, pôvodom zo Slovenska, donedávna prezident americkej

obchodnej komory, dnes prezident Euro Valley, Inc. a hlavný lobista za projekt Euro Valley. Viceprezidentom je Pavel Rapoš, spoločnosť sídli, symptomaticky, na

Björnsonovej 7 v Bratislave, bol to totiž geniálny Nór Björnstjerne Björnson, čo

na vtedajšiu mapu svetovej verejnej mienky položil Slovensko, demaskujúc, dnes

by sme povedali, fašistickú prax Budapešti a jazykovú genocídu Nemaďarov.

Organizačné zabezpečenie poskytovala popredná poradenská spoločnosť Andersen

Consulting a práve s jej podporou vznikla špecializovaná spoločnosť Euro

Valley. Okolo projektu sa obšmietajú či obšmietali aj politici, ktorí vidia ďalej

do budúcnosti, donedávna najmä bývalý minister obrany Pavol Kanis a do určitej

miery s tým najmä časovo súvisela aj naozaj čudná konferencia upadajúcej

politickej strany SDĽ koncom roku 2000 o informatizácii, ktorá však iba ukazuje

jeden zo spôsobov, ako sa dopredu ísť nedá.

Každá reálna zmena sa totiž musí začať v škole, nie na straníckych podujatiach.

Tam sa dá iba nafúknuť mediálna bublina. Projekt Euro Valley predpokladá

lacnú, vysokokvalifikovanú a tvrdo pracujúcu slovenskú pracovnú silu. Tento

predpoklad však už dnes patrí k najväčším rizikám projektu. Politici tu dlhé roky

systematicky likvidujú práve kvalitu školstva a nových programátorov už dnes

nemá kto učiť. Takmer všetci lepší už zo školstva odišli. Ostali iba učiteľskí fanatici

a mladučkí či starší čakatelia na odchod do firiem alebo na odpočinok. Na

univerzitách chýbajú takmer dve generácie a na každej informatickej katedre sa

rozrastá generačná diera v rozsahu 15 až 25 rokov. Na celom Slovensku je pri

realistickom odhade doc. Daniela Olejára z UK sotva 100 tvorivých hláv v celej

informatike, čo sa blíži k počtu všetkých fakúlt na Slovensku. Tvorivá hlava je učiaci

alebo publikujúci pedagóg alebo výskumník. Inak povedané, sme v totálnom

závoze, v slepej uličke so zhasnutým svetlom v aute, so zalepenými oknami a pri

volante máme aspoň 30 rokov slepca - tú či onú slovenskú vládu. Máme si

spomenúť na burcujúce prognózy prognostických tímov pod vedením W. Komárka

alebo J. Markuša z konca 80. rokov? Načo? Žalostnosť tupej slepoty československých

a slovenských topmanažérov iba vzrastá. Ak sa medzi nich sem-tam

aj prebije progresívnejšia hlava ako Milan Ftáčnik, Martin Fronc alebo Peter

Mederly (politické vedenie rezortu školstva), zostáva im takmer iba holá

bezmocnosť. V PC REVUE vyšiel inzerát na špičkového programátora s platom

280-tisíc korún mesačne. Mladý učiteľ má takmer 40-násobne menej!!! Nástupný

plat najslabšieho programátora bežne prevyšuje plat jeho najmúdrejšieho

profesora.

Niekoľko mladých učiteľov by v školstve udržali stabilizačné byty. Kdeže!

Kvôli bytu nám kedysi odišiel geniálny informatický talent, dnes nemecký

profesor Juraj Hromkovič. Odvtedy kvôli bytom odišli zo školstva skvelí ľudia,

neraz so slzami v očiach a trpkosťou poznania, že ich učiteľské majstrovstvo a

dlhoročná kvalifikácia je spoločnosti iba na posmech.

Nepoznáme cenu hláv.

Tak sa nečudujme.

Nemecko i Amerika potrebujú v tejto chvíli približne 400-tisíc programátorov.

Zaplatia im sto- a viactisíc mariek ročne. Kúpia ich aj s genetickou informáciou, dajú

im byty a domy, tým najlepším dokonca ponúkajú aj byt pre ich rodičov. Títo

mladí profesionáli sa nevrátia, lebo múdre štáty spravia všetko pre to, aby natrvalo

získali aj ich deti a detné deti. Inak povedané, už dnes sponzorujeme tých múdrejších

svojou vlastnou čoraz africkejšou budúcnosťou.

Zúfalo primitívne hlavy vraj prednedávnom vymysleli ministerstvo

informatizácie, čiže ďalší úrad. Možno by čomusi prospel, no porušil by

koaličnú zmluvu. Takže stranícka trápnosť naďalej nezadržateľne víťazí.

Ing. Mušková na Úrade vlády SR sa pokúsila rozbehnúť projekt informatizácie

štátnej správy, minister Kňažko nedomyslenú koncepciu ochrany štátneho jazyka a

doc. Sýkora projekt INFOVEK, na ktorý sa dostalo výsmešne málo financií. Ing.

Ružičková z ministerstva hospodárstva a ďalší prebojovali zákon o

elektronickom podpise. Doc. Rosa so spoluautormi zas vypracovali koncepciu

rozvoja vzdelanosti. Slovenský úrad pre technickú normalizáciu sa pokúša, bez

haliera pre expertov, sledovať vývoj globálnej normotvorby. Bohužiaľ, všetky tieto

čiastkové snahy sú odsúdené na zánik. Nemajú totiž zásadný fundament. Sú to

kúsky strechy nad stavbou bez základov. Ako taký základ má vyzerať, sa možno

pozrieť na českom vládnom webe - zásady informačnej politiky štátu. Stačilo by ich

iba odkopírovať a preložiť. A prijať. A začať pracovať. Kdeže!

To nepripustia byrokrati.

To sú u nás tí skutoční víťazi každých volieb. Poznám mimoriadne hlúpych

úradníkov na najvyšších úradoch, ktorí sa tam radostne držia a vládnu napriek

všetkým straníckym zmenám. Ich ideológia zostala marxistická, ich orientácia

industriálna, nikdy nečítali ani riadok od Tofflera alebo Naisbitta. Cítia iba pre

seba šialené existenčné nebezpečenstvo v informatizácii, lebo ich zmetie. Jeden

z mojich kolegov, ktorý odišiel do centrálneho úradu, musel presadzovať návrhy cez

šesť riadiacich úrovní a o budovaní IT infraštruktúry rozhodovalo šesť vyššie

postavených úradníkov, ktorí nevedeli počítač ani zapnúť. Vládnu nám totálni

informatickí analfabeti. Jediné, čo ich na tomto ako-tak zaujíma, sú úplatky a holé

baby na pornointernete.

Všetci uvedení osvietení ľudia a ďalší, ktorí sa o to pokúsia, skončia ako

kedysi pred dvesto rokmi prví naši modernizátori, slovenskí jakobíni - za

modernizáciu na popravisko. Dnešné popravisko nebude vyzerať ako ono

budapeštianske, kde sa hlavy doslova odsekávali. Dnešnú hlavu stačí znechutiť,

zlomiť, doglbať... Doc. Vlado Rosa už v Jasnej pod Chopkom na výročnej

konferencii slovenských matematikov v novembri 2000 dokonca ponúkal

rezignáciu autorov na svoj vlastný projekt!!! Najlepší naši ľudia už 200 rokov

odchádzajú alebo rezignujú, ostáva tu nekvalita, a tá má nesmiernu prevládajúcu silu.

Projekt Euro Valley bude čeliť dokonalému nedostatku informatikov a

absolútnemu odporu byrokracie. Informatikov však môžeme tiež dovážať - z

Ukrajiny, Indie a Číny. Prídu radi. Likvidácia ukrutnej protimodernizačnej moci

byrokracie pri zachovaní potrebných funkcií štátu a zvýšení jeho výkonnosti by

potrebovala prenikavú štátnickú múdrosť, slovenského Petra Veľkého.

Vláda SR zbytočne, chaoticky a nepríčetne vyjadruje podporu tomu či onomu.

Zásadný krok chýba. Ako rozprávka sa číta americký IT2 Implementation Plan,

dokument pre amerického prezidenta, čiže návrh na drastické zmeny v rozpočte

v prospech informatizácie. Stavím sa, že z celej slovenskej vrchnosti o tomto

dokumente nikto ani len netuší, kde ho hľadať. To je, mimochodom, presné

vyjadrenie tej slepoty. Naši hlaváči predstierajú, že nás kamsi vedú, no ani nevedia,

kde je mapa. Ani volant. V roku 2000 nechali priamo i nepriamo takmer zničiť

jediný IT veľtrh COFAX. Jediný.

Daňové úľavy tieto naše tupé hlavy úradnícke nedali spoločnostiam IT, ale

oceliarom, ktorí vyrábajú výrobok z minulého storočia, energeticky náročný,

ekologický ťažký, odbytovo problematický. A zároveň museli organizátori pre

celkový úpadok IT trhu práve v Košiciach zrušiť jesenný COFAX.

Ďalším rizikom projektu Euro Valley sa môžu stať nedoriešené nároky

Maďarska na slovenské územie. Maďarským fašistom zrekvirované pozemky sa

dnes pokúšajú získať fašistickí pohrobkovia do rúk pod sloganom návratu pôdy

neidentifikovaných vlastníkov obciam. Hektáre pre Euro Valley, ak ich v

konečnom dôsledku bude vlastniť zahraničný majiteľ, môžu byť koniec koncov

precedensom pre reštitúciu fašistickej hranice na južnom Slovensku. Takýto

vývoj v strednej Európe USA i EÚ de facto už desať rokov podporujú alebo trpia.

V jazyku hraníc sa my, demokratickí Stredoeurópania, vraciame za asistencie

Západu pod Hitlera. Zdá sa, že tento prostý a superparadoxný fakt nevie nikto z

našej vrchnosti, nedá sa asi použiť označenie reprezentácia, vysvetliť ani

jednému americkému či európskemu topdecizorovi.

V tomto kontexte by bolo zaujímavé absolútne transparentne objasniť

slovenskej verejnosti finančné a vlastnícke súvislosti. Známi investori investujú

do obnovenia Hitlerovej hranice na južnom Slovensku a nejde im o 600 hektárov,

ale o rádovo väčšie bingo. Vrátane najväčšieho stredoeurópskeho rezervoára

pitnej vody pod Žitným ostrovom.

Kolujú aj klebety o tom, že pod Záhorím je vo veľkej hĺbke zatiaľ nenavŕtaná a

veľmi pekná ropa a že práve o ňu sa zaujímal prezident Clinton, keď mu premiér

Dzurinda priniesol fujaru...

Lepšie by bolo, keby za projektom bol vesmírny výskum NASA. Niekde

medzitým prijme slovenská verejnosť vojenský výskum. Vôbec najlepšie by bolo,

keby nešlo ani o jeden z uvedených viac-menej politických cieľov (Hitlerova

hranica, ropa, vojenský výskum), ale o čistý biznis a rozvoj informačnej technológie

na mieste, kde je jedinečná a fantastická poloha práve a jedine pre takýto

technologický park. Takpovediac „uprostred“ francúzskeho a indického

technoparku.

Vôbec najrozumnejším sa dnes vidí, aby sa v spolupráci ľudí okolo Euro Valley

so spoločnosťami D&D Studio a SOFTIP, ktoré sa javia byť integrujúcim

faktorom slovenskej IT komunity, čiastočne preprofiloval veľtrh COFAX i

konferencia ITTT na prezentáciu najširšej verejnosti práve tohto a s ním súvisiacich

projektov. Trocha menej rivalít okolo obchodovania, radšej viac vízií a

myšlienok, pozitívneho ovplyvňovania prevažne industriálne zmýšľajúcej verejnej

mienky.

(Pokračovanie)

Andrej Ferko