|
|||||||||||||||||
Utorok 12.Novembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Náklady daňové a nedaňovéPíšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Naša spoločnosť po odovzdaní daňového priznania za rok 2001 dostala faktúru od svojho dodávateľa za službu vykonanú v roku 2001, o ktorej nebolo do roku 2001 vôbec účtované (ani dohadná položka). Môžeme túto faktúru zahrnúť do nákladov roku 2002 alebo musíme podať dodatočné daňové priznanie za rok 2001? - Podľa § 3 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovné jednotky účtujú o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, do obdobia, s ktorým tieto skutočnosti časovo a vecne súvisia, ak túto zásadu nemožno dodržať, môžu účtovať aj v účtovnom období, v ktorom zistili uvedené skutočnosti. Ďalej podľa § 23 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa uznáva pre vyčíslenie základu dane len taký náklad, ktorý rešpektuje vecnú a časovú súvislosť v danom zdaňovacom období. V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2001 ste mali prijatú, ale zatiaľ nevyfakturovanú službu zaúčtovať v prospech účtu 389 - Dohadné účty pasívne súvzťažne s príslušným nákladovým účtom. Predmetnú faktúru nemožno zahrnúť do daňových nákladov roku 2002, ale len do účtovných nákladov roku 2002, a to ak ide o významnú sumu účtovným zápisom 588/321 (ak ide o nevýznamnú sumu, použije sa príslušný druhový nákladový účet). To znamená, že pri podaní daňového priznania za rok 2002 predstavujú tieto náklady pripočítateľnú položku k základu dane. Daňovo sa môže náklad uplatniť formou dodatočného daňového priznania za rok 2001; tento postup vyplýva aj z Usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 2752/2002-72 k niektorým prípadom úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2002). Naša spoločnosť realizovala akciu na podporu predaja. Súčasťou obchodných podmienok tejto akcie, pri splnení určitého odberu tovaru, bolo aj vyplatenie šekov v hotovosti. Sú tieto šeky daňovým alebo nedaňovým nákladom obchodnej spoločnosti? - Podľa skúseností z daňovej aplikačnej praxe usudzujeme, že predmetné peňažné šeky treba daňovo hodnotiť ako tzv. limitný daňový náklad. Podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame je reklamou každý výdavok na podporu predaja. Pritom bezlimitnou reklamou na daňové účely sú podľa § 24 ods. 2 písm. u) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov taxatívne uvedené druhové reklamné výdavky (napríklad rozhlas, televízia, reklamné nápisy). Druhové reklamné výdavky neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u) ZDP (teda aj preplatenie šekov) sú len limitným daňovým nákladom (tzv. ostatná reklama) najviac vo výške 1 % základu dane tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o daniach z príjmov. Existuje aj nezanedbateľný argument, že ide o náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov, lebo v konečnom dôsledku sa nákladová suma preplatenia šekov prejaví aj v zdaniteľných výnosoch. Tento argument by však bol postačujúci len v situácii, ak by išlo o druhový náklad, ktorý zákon o daniach z príjmov už nijako neobmedzuje. Zastávam názor, že v prípade, ak ide o druhový náklad na reklamu, treba sa vyrovnať s jeho adresnou úpravou v zákone tak, ako je uvedené vyššie. V roku 2000 sme pre potreby vedenia firmy zakúpili do spoločnosti osobné auto oveľa prevyšujúce cenový daňový limit 450-tisíc Sk, konkrétne auto stálo 900-tisíc Sk vrátane DPH. V súčasnosti toto auto predávame, aký má daňový režim? - Pri predaji osobného auta s tzv. daňovou limitovanou vstupnou cenou treba aplikovať ustanovenie § 23 ods. 20 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku. Obdobne to platí aj pri predaji osobných automobilov s limitovaným nájomným. Predmetné ustanovenie zákona o daniach z príjmov je odrazom zásady daňovej spravodlivosti; inak povedané, štát umožnil uplatniť do nákladov len pomernú časť vstupnej ceny, preto sa tým istým pomerom bude podieľať aj na výnose z následného predaja tohto auta. V prvom rade sa do nákladov uplatní daňová zostatková cena z limitu 450-tisíc Sk predmetného osobného auta; táto daňová zostatková cena sa však uplatní len do výšky daňových výnosov z predaja auta tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o daniach z príjmov. Stratový predaj hmotného a nehmotného majetku sa už od roku 2002 daňovo akceptuje, okrem taxatívne uvedených druhov investičného majetku charakteru spotrebného tovaru (napríklad osobné automobily, televízory, rádioprijímače, hudobné nástroje, nábytok). Celý dosiahnutý výnos z predaja osobného automobilu však nie je daňovým výnosom. Daňovým výnosom z predaja je len pomerná časť výnosu, pričom podľa zadania usudzujeme, že je to polovica výnosov (450 000 : 900 000). Takto vypočítaný daňový výnos by sa mal potom porovnať (testovať) s daňovou zostatkovou cenou, ako je uvedené vyššie. Ing. Vladimír Pastierik HZ Prievidza, s. r. o. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |