Je výhodou byť majstrom?

Sme hokejoví majstri sveta. Kdekto nás potľapká po pleci, potrasie pravicou na znak úcty, predostrie pochvalu o kvalite nášho hokeja, našich vynikajúcich hráčoch. Dokonca aj my sami uveríme týmto zdvorilostným, občas aj pravdivým frázam. No pravdou je, že napriek všetkému úspechu či neúspechu, v hokejovom svete sme na okraji záujmu elity. Európska štvorka - Fínsko, Rusko, Švédsko, Česko - nás napriek zisku dvoch medailí z posledných troch MS stále medzi seba neberie, najmä do ich Euro Hockey Tour. Síce nás kŕmia pár rokov rečami, že nabudúce, a podľa všetkého by sme mali hrať na Baltica Cupe, stále máme dvere k nim zatvorené. Aspoň tie športové (výnimkou sú prípravné zápasy ich reprezentačných B, C či D tímov). Diplomatické brány sa otvárajú podľa potreby, viac ich ako našej. Lenže kým sme neboli majstrami sveta, aspoň tí ostatní nás medzi seba brali. Zdá sa, že týmto časom nášmu hokeju odzvonilo. Nemci nás nepozvali na Nemecký pohár, ktorý sme zatiaľ vždy absolvovali. „Nomináciu na turnaj tvorili po OH a vtedy sa im podarilo na náš úkor pozvať výbery USA a Kanady. Keď sme sa stali majstrami sveta, tak zväz mal o nás záujem, ale organizátor turnaja Preusag Aréna nie,“ vysvetlil našu absenciu na Nemeckom pohári generálny sekretár SZĽH I. Nemeček. Ktovie, čo viedlo zástupcov Preusag Aréna k tomu, že turnaj neobohatili účasťou majstrov sveta. Že by náš hokej nebol taký dobrý? Vedeli, že naša sila bez hráčov zo zámoria je niekde na okraji 13. miesta ako na OH? Alebo je to v tom, že i keď sme ovenčení majstrovským titulom, marketingovo sme v Nemecku nezaujímaví? Jedno je isté. Dostať sa do spoločnosti súčasnej štvorky chce viac, ako získať jeden titul. Byť atraktívni aj pre tímy z druhej svetovej šestky si žiada okrem úspechov mať aj silnú ekonomiku. Tak veru človek nevie, či tí naši hokejisti urobili dobre, keď o dušu bojovali na MS, aby boli najlepší na svete. Vybočenie či vyčnievanie sa akosi ani v hokeji nenosí.

(ger)