Chcú vyhostiť Arafata

Voľby v Izraeli budú 24. januára

Jeruzalem (TASR) - K nočnému útoku na kibuc Mecer na Západnom brehu Jordánu, pri ktorom prišlo o život päť ľud vrátane dvoch detí, sa prihlásili Brigády mučeníkov al-Aksá, ktoré sú ozbrojeným krídlom organizácie palestínskeho vodcu Jásira Arafata Fatah. V reakcii na prihlásenie sa k zodpovednosti za tento útok nový šéf izraelskej diplomacie Benjamin Netanjahu povedal, že Izrael by mal vyhostiť „teroristický režim“ Jásira Arafata. Predtým v nedeľu večer prenikli na polia kibucu Mecer dvaja samovražední atentátnici, ktorí po tom, ako ich objavila polícia, odpálili výbušniny na sebe. Títo atentátnici boli tiež členmi Brigád mučeníkov al-Aksá. Izraelský minister zahraničných vecí, známy svojou tvrdou líniou proti Palestínčanom, však súčasne uviedol, že nebude vo vláde vyvíjať tlak na to, aby bol Arafat ihneď vypudený z palestínskych území. Izraelské médiá špekulujú o tom, že Izrael by mohol vyhostiť Arafata počas americkej kampane proti Iraku. Šaron predtým prezidentovi USA Georgovi W. Bushovi viackrát prisľúbil, že Arafatovi ako šéfovi Palestínskej autonómie sa osobne nič nestane.

Arafat včera odsúdil nočný atentát v kibuci Mecer a oznámil zriadenie komisie na vyšetrenie tohto zločinu. „K tejto operácii došlo v čase, keď prebiehajú rokovania v Káhire (medzi predstaviteľmi Fatahu a Hamasu). Preto sme vytvorili vyšetrovaciu komisiu, aby sa zistilo, či atentát súvisí s rokovaním,“ uviedol palestínsky vodca v Ramalláhu. Podľa Arafata k atentátu došlo preto, aby sa prekazili rokovania medzi jeho organizáciou Fatah a radikálnym hnutím Hamas o zmierení a zastavení samovražedných atentátov proti Izraelu. Izraelskí predstavitelia pripísali zodpovednosť za atentát práve Arafatovi a uviedli, že nie je v stave kontrolovať už ani svoje vlastné hnutie. Izraelské vedenie zvažuje odplatu za nočný atentát.

Legislatívny výbor izraelského parlamentu včera rozhodol, že predčasné parlamentné voľby sa v Izraeli uskutočnia 28. januára budúceho roka. Dátum volieb je rámcovo určený zákonom, ktorý vyžaduje, aby sa voľby uskutočnili do 90 dní po rozpustení knesetu. Konanie volieb v Izraeli sa stalo nevyhnutné po vystúpení socialistickej Strany práce z vládnej koalície a po tom, ako sa premiérovi Arielovi Šaronovi nepodarilo zrekonštruovať koalíciu a získať pre svoju vládu podporu menších pravicových strán v parlamente. Šaronova strana Likud presadzovala ako termín volieb 14. január, ale Strana práce a ortodoxná strana Šas s tým nesúhlasili a namietali pre krátkosť času na prípravu volieb.