Orientácia na export z núdze

Výrobní družstevníci sú v predstihu, už akoby v Európskej únii

Družstvá sú dôležitou súčasťou krajín EÚ, kde družstevné podniky uspokojujú potreby 83,5 milióna obyvateľov. U nás pracuje v 1071 družstvách viac než 110-tisíc zamestnancov. Napríklad výrobné družstvá u nás dosahujú ročne tržby vyše miliardy, pričom značná je ich exportná výkonnosť. Spotrebné družstvá dosahujú ročne maloobchodný obrat vo výške viac než 26 mld. Sk. V súčasnosti je 14 % obyvateľov Slovenska členom niektorého z družstiev. Aj z týchto niekoľkých čísel je zrejmé, že družstevné hnutie na Slovensku má svoju silu. Zdôrazňuje to aj predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev (SZVD) Ing. Marian Rybár: „Výrobné družstvá prekonali neraz veľmi bolestivú cestu transformácie, ale dnes sú v mnohých prípadoch podnikateľsky veľmi úspešní. Za všetky môžem spomenúť skutočne výborné podnikateľské výsledky, ktoré dlhodobo dosahujú vo VD Služba Nitra, alebo Kovotvar Kúty či KNK Ľubietová atď. Žiaľ, slovenskí obchodníci asi

nemajú záujem

odoberať výrobky od nás (?), a tak mnohé družstvá až 80 % produkcie exportujú. Má to, samozrejme, aj výhody, pretože sa musíme prispôsobiť zahraničnej konkurencii, čím sa pripravujeme na nové podmienky, keď sa staneme členmi Európskej únie a na náš trh budú vstupovať aj menší a strední podnikatelia zo zahraničia, čo bude pre mnohých skutočne mimoriadne silná konkurencia. Môžem povedať, že transformácia výrobných družstiev bola správna a stratégia prieniku na zahraničné trhy bola pre mnohé naše výrobné družstvá nielen záchranou, ale aj zárukou ich rozvoja.“ V poslednom období sa u nás veľa diskutuje aj o úverových družstvách, najmä po negatívnych skúsenostiach z Česka, kde mnohí

občania prišli

v úverových družstvách (kampeličkách) o svoje úspory. Vo svete, a Európa nie je výnimkou, veľmi úspešne fungujú družstvá práve aj na peňažnom trhu. Napríklad vo Francúzsku majú až 50-percentný podiel v bankovníctve. Kedy chcú začať aj naši družstevníci s podnikaním v tejto oblasti? M. Rybár vraví: „Finančné družstevníctvo je vo svete skutočne veľmi rozšírené a aj u nás sa o ňom vraví čoraz viac a vznikajú prvé lastovičky. Nepochybujem, že po doriešení určitých problémov nájdeme spôsob, ako budú môcť úverové družstvá bezchybne fungovať aj u nás. Nakoniec pri nedávnej návšteve Washingtonu sme na prekvapenie zistili, že priamo v budove Kapitolu si americkí kongresmani založili úverové, sporiteľné družstvo. Nepochybujem, že keď takýto systém vyhovuje popredným politikom USA, nemuseli by sme ani na Slovensku o ňom veľa pochybovať. Navyše takéto úverové družstvá

výborne fungujú

aj v Japonsku, vo Veľkej Británii, ďalej v Poľsku, ale i v ďalších krajinách.“ Je pozitívne, že na nové podnikateľské podmienky sa dokázali transformovať nielen výrobné družstvá, ale aj pracovníci Slovenského zväzu výrobných družstiev a svoju činnosť orientujú tak, aby čo najlepšie uspokojili priamo potreby výrobných družstiev. Dokonca podľa vzoru švédskych družstiev začali aj u nás vznikať Družstevné rozvojové centrá (Martin, Prešov, Nitra), aby družstvá fungovali aj ako faktor rozvoja regiónov a dali príležitosť pre pracovnú aktivitu nezamestnaným občanom.

Jozef Kunik