V parku bosé nohy ministra

V rokoch 2001 - 2006 na priemyselné zóny v ČR 4,42 mld. CZK

V Poľsku je 14 zvláštnych ekonomických zón na celkovej ploche 6000 ha, v Maďarsku existuje 50 priemyselných parkov na celkovej ploche 4000 ha a plánovaný rozpočet na ich podporu je minimálne 120 mil. EUR ročne. Priemyselný park v maďarskom Györi počas desať rokov existencie prilákal investície v celkovej hodnote 150 mil. USD. Spolu tam sídli 35 firiem, ktoré vytvorili 5000 pracovných príležitostí. Park sa stal miestom podnikania aj pre desať domácich malých a stredných podnikov. Z celkového počtu firiem 22 už úplne zavŕšilo svoje investičné projekty na zelenej lúke. Ďalšie štyri stavby skolaudujú na konci tohto roka. Park sa nachádza len 60 kilometrov od Bratislavy. V ekonomike nad politikou dominuje pragmatická finančná kalkulácia príjmov a výdavkov, môže sa stať, že malé a stredné podnikateľské subjekty z oblastí južného Slovenska sa budú usilovať vstúpiť do kooperačných väzieb s firmami sústredenými v priemyselných parkoch v Maďarsku. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa spolieha na finančnú podporu, ktorú SR môže v tomto smere získať z podporných štrukturálnych fondov EÚ. Obavy odborníkov vychádzajú napríklad z faktu, že ministerstvo hospodárstva nedostane na podporu výstavby priemyselných parkov sľúbených 600 mil. Sk, ale len 150 mil. Sk. Podpora budovania vhodných lokalít pre zahraničných investorov (priemyselné parky a zóny) na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami výrazne zaostáva. Ich

počet a výmera

sú preto oproti susedným krajinám podstatne nižšie. Celková plocha, ktorá je v SR momentálne k dispozícii v piatich fungujúcich priemyselných parkoch (Devínska Nová Ves, Lozorno, Vráble, Sládkovičovo a Kechnec), je približne 150 hektárov. Zákon o podpore na zriaďovanie priemyselných parkov v SR vstúpil do platnosti 1. júna 2001 a ministerstvo hospodárstva v tejto súvislosti vyčlenilo na štátnu podporu 500 mil. Sk. Doteraz však z týchto peňazí nebolo vyplatené nič, pretože mestá a obce, ktoré vypracovali potrebné projekty, narazili na podmienku získania dvoch záväzných stanovísk investorov a nedostatok vyrovnaných pozemkov. Určitou kompenzáciou, aj keď nesystémovou, bolo vyplatenie tzv. účelových dotácií MH SR na budovanie vybraných priemyselných parkov (Lozorno a Kechnec). Ďalším problémom sú vysoké platby

za vyňatie pôdy

z pôdneho fondu. Podľa PHARE, konzultanta pôsobiaceho v agentúre SARIO Miroslava Košíka, priama podpora budovania priemyselných parkov na Slovensku zaostáva za susednými krajinami nielen časovo, ale aj objemom financií. ČR má desať bezcolných zón; vláda v roku 2000 poskytla na vybudovanie 34 priemyselných parkov 11 mil. EUR a od minulého roka je výstavba parkov podporovaná aj pre súkromné firmy. Ku koncu minulého roka dávali novovybudované priemyselné zóny v ČR prácu približne pätnásťtisíc zamestnancom. Ponuka pracovných miest v týchto lokalitách sa však má podľa predpokladov investorov zvýšiť do roku 2004 až na 36-tisíc. V zónach pripravovaných s podporou Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a vládnej agentúry CzechInvest firmy dosiaľ preinvestovali celkovo 104,9 mld. CZK (v súčasnom kurze 144 mld. Sk). Na jednu korunu systémovej investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu pripadá 94 korún súkromných príjmov z investícií. Celková kapacita dosiaľ pripravených zón umožňuje vytvoriť ďalších 40-tisíc pracovných príležitostí. Agentúra CzechInvest vedie databázu približne štvrť tisícky pozemkov a ďalších nehnuteľností, ktoré sú potenciálnymi priemyselnými zónami v rôznom stupni prípravy. Od vlaňajška česká vláda

štátne dotácie

viac zameriava na veľké priemyselné zóny s rozlohou od dvesto do tristo hektárov, ktoré rátajú so strategickým investorom a spĺňajú rad ďalších podmienok, ako je napríklad napojenie na diaľničnú sieť. Sú určené pre skutočne veľké projekty. Príkladom je Kolín a automobilky Toyota a PSA Peugeot Citroën. CzechInvest podporuje priemyselné zóny prostredníctvom štátnych dotácií a informačnou aktivitou smerom k potenciálnym investorom. Samozrejme, ani český rozpočet nie je bezodný. Má sa preto prehlbovať trend investovania iba do tých zón, ktoré majú konkrétneho investora. Dôvodom sú obmedzené možnosti štátneho rozpočtu a náročnosť prípravy priemyselných zón. Bude silnieť tlak na to, aby boli rozvojové zóny financované z prostriedkov obcí a prípadne krajov. Väčšinu financií zhltnú prípravy strategických priemyselných zón určených pre skúšobných strategických investorov. V rokoch 1998 - 2001 tvorili dotácie približne 1,1 mld. CZK. Pritom každá veľká strategická zóna, napríklad kolínska, si vyžaduje okolo jednej miliardy korún. Rozpočet

nie je nafukovací,

prioritu budú mať strategické projekty, ktoré však vyčerpajú 80 - 90 % celkového ročného objemu dotácií. Zvyšok zostane na investovanie do zón s vopred stanoveným investorom. Predpokladá sa, že celkový podiel centrálnych finančných zdrojov na podporu priemyselných zón dosiahne v rokoch 2001 až 2006 minimálne 4,42 mld. CZK. Objem finančných prostriedkov môže byť rozšírený o zdroje z EÚ.

Tibor Bucha