Keď už pracovať, potom doma

Komentuje Tibor Bucha

Najvýznamnejšou celospoločenskou zmenou vyplývajúcou z ďalšej integrácie Slovenska bude až uvoľnenie pohybu pracovných síl zo strany Európskej únie. Rakúsko susedí asi polovicou svojich hraníc s nádejnými ašpirantami na členstvo v únii. O to citlivejšie sleduje termíny uvoľnenia pohybu pracovných síl. Európska komisia odhaduje, že za prácou do Rakúska bude chodiť z nových členských krajín 5,3 percenta ľudí, z toho tri percentá budú predstavovať pendleri dochádzajúci na pracovisko maximálne 90 minút. To znamená ľudia z pohraničných oblastí vrátane Bratislavy a okolia. Hneď po Viedni by sa obľúbenou destináciou stala spolková krajina Horné Rakúsko. Motivácia takejto pracovnej mobility je pre našinca veľmi pragmatická, v prepočte na koruny výhodné zárobky. Horšie to už je v prípade cestovania za prácou v rámci Slovenska. Novinári majú v živej pamäti povzdych predsedu predstavenstva Volkswagen Slovakia Jozefa Uhríka spred pár rokov, ktorý nedokázal dostať do novej výroby káblových zväzkov v Nitre ani prepustených ľudí z Calexu Zlaté Moravce, hoci im automobilka zabezpečila autobusovú prepravu.

Pripomeňme, že časť nákladov na cestovné hradila fabrika, niečo musel doplatiť nezamestnaný z vlastného vrecka. Vo väčšine prípadov zvíťazilo uspokojenie sa s podporou v nezamestnanosti. Po 1. januári 2003 bude neochota ľudí „zdvihnúť zadok“ za prácou ešte väčšia. A nielen v prípade ľudí bez práce. Minister financií priznáva, že oproti tohtoročnému 6-percentnému rastu priemernej mzdy znamená budúcoročný odhad nula- až jednopercentnú stagnáciu. K tomu prirátaná 8- až 10-percentná inflácia (prepočty odborárov hovoria o 1900 korunovom mesačnom raste nákladov) a drahšia doprava dáva viac-menej za pravdu tým, ktorí tvrdia, že situácia ani neumožní hľadať si prácu - a mimo esta trvalého bydliska už vôbec nie.

Už v doterajšom období Slovenská republika neoplýva významnou časťou ľudí v produktívnom veku, ktorí sú ochotní cestovať za prácou, mobilita pracovnej sily je tak niekde na prízemí. Aj prognostik Pavol Kárász z Prognostického ústavu SAV sa netají, že tento nežiaduci jav sa ešte prehĺbi. Balíček opatrení vlády prinesie v praxi prvý vážny dominový efekt, minimálne zotrvanie na terajšej miere nezamestnanosti, hoci vláda v programovom vyhlásení proklamuje snahu s týmto neduhom bojovať a percento znižovať. V tomto prípade však už na začiatku ide na vec zo zlého konca. Ak by vláda dokázala nájsť rezervy inde, potom by nemusela pristupovať k 15-percentnému zvyšovaniu cestovného a mohla naraz zabiť jednou ranou viacero múch: možno aspoň nepatrný nárast pracovných miest, podpora autobusovej či osobnej dopravy, zníženie nákladov štátu na prikurovanie do pece tým, ktorým sa za danej situácie skutočne neoplatí z domu vytiahnuť päty. Na smolu rozvoja priemyselnej výroby, podnikateľského prostredia, ale i gazdovania štátu.