Ekonomika ako rozhodujúci faktor

Šoková terapia niekoho šokuje, niektorých však iba pošteklí

Genocída encyklopedicky znamená, medziiným, úplne či čiastočné vykynoženie rasových, politických, náboženských či iných skupín ľudstva. Sama osebe znamená zločin proti humanite - ľudskosti v tej najhlbšej podstate. V období 30. a 40. rokov 20. storočia sa stala nástrojom jednej z najzvrhlejších ideológií ľudskej spoločnosti - fašizmu, ktorý ho použil a zneužil na čiastočné či úplné vykynoženie etnických, náboženských a ďalších cieľových skupín ľudí, ktoré z rôznych zvrátených dôvodov im stáli v ceste k nastoleniu čistej, nadradenej rasy. Ak sa zamyslíme nad spoločným menovateľom tohto procesu z hľadiska dejín a súčasnosti, môžeme ho nájsť v jednej podobe - úplného či čiastočného vykynoženia určitej skupiny ľudstva či spoločnosti. Predmetom tejto úvahy je

cieľová skupina

dôchodcov - seniorov našej spoločnosti, ktorej osud stále výraznejšie naberá charakter genocídy, či sa už na túto skutočnosť pozeráme spod zorného uhla náhody alebo úmyslu. Či tak alebo onak, pri podrobnejšom skúmaní tohto procesu sa otvára kaleidoskop faktorov, ktoré čoraz výraznejšie a konkrétne napĺňajú skutkovú podstatu tohto procesu. Rozhodujúcim faktorom sa ukazuje však faktor ekonomiky Slovenska. Od zrodu samostatného štátu do súčasnosti sa čoraz hlbšie a progresívne prehlbuje hospodárska i finančná kríza spoločnosti. Jej následky a dôsledky negatívne ovplyvňujú tendencie smerujúce k vytvoreniu ekonomiky silnej a vyváženej spoločnosti. Dosah tejto skutočnosti čoraz krutejšie postihuje život spoločnosti ako takej. Ani jedna slovenská vláda nedokázala doteraz, pri plnení a odpočte svojich programových úloh,

konsolidovať chaos,

v ktorom naša spoločnosť žije. Pokúsme sa teraz sústrediť na postavenie dôchodcov - seniorov v našej spoločnosti. Ich život a existencia sú poznamenané kritickou situáciou v oblasti najmä zdravotníckej a sociálnej politike štátu. Je potrebné vysloviť presvedčenie, že tieto dve ohnivká sú najslabšími v reťazci problémov, v ktorých sa zmieta naša spoločnosť. Toto konštatovanie je o to smutnejšie, ak berieme do úvahy skutočnosť, že vo všetkých vyspelých a kultivovaných štátoch sa programy vlád opierajú práve o tieto dva piliere fungujúcej, ekonomicky silnej spoločnosti. Zdravá populácia, vyššia produktivita, vyšší HDP vytvárajú zdroje na náklady, ktoré z veľkej časti pokrývajú potreby pre zdravší a najmä pokojnejší život staršej generácie. Pozrime sa na veselých, zdravých a bujarých seniorov napríklad z Rakúska, ktorí si bez problémov môžu dovoliť stráviť večer návštevou opery v Bratislave, výdatne sa navečerať a spokojne sa vrátiť domov. Aký tragický je kontrast a pohľad na veľkú väčšinu našich dôchodcov, ktorí na kultúru dávno zabudli, lebo si nemôžu dovoliť zo svojho chabého dôchodku minúť čo i len korunu za lístok do divadla či iné kultúrne podujatie. A podobných prípadov je celá kopa. Vízie budúcnosti súčasných dôchodcov sú viac ako hrozivé. Ak sa vážne zamyslíme nad proklamáciami, ktoré zaznievajú od súčasných politikov o balíku ekonomických opatrení, ktoré čakajú našu spoločnosť, začne seniorovi

behať mráz

po chrbte. O to tragickejšia je skutočnosť, že sú to práve tí dôchodcovia, ktorí vytvorili tie hodnoty, čo sa stali predmetom nezmyselnej privatizácie, tunelovania podnikov, fabrík, krachu ekonomiky, zrútenia princípov právneho štátu a progresívneho narastania nezamestnanosti. Vytvorila sa živná pôda pre vznik novej spoločenskej vrstvy zbohatlíkov, milionárov, miliardárov, ktorí boli schopní za niekoľko rokov existencie slobodného štátu si uliať zo spoločnej pokladnice kvantá peňazí, ktoré už nikdy nikto viac neuvidí a ktoré by pri existencií reálnych právnych noriem hravo pokryli deficit, ktorým trpí školstvo, zdravotníctvo a vôbec sociálna oblasť. Hrozivo

zdvihnutý prst

predstaviteľov sociálnej politiky štátu, že existuje možnosť, že Sociálna poisťovňa nebude mať dostatok prostriedkov na vyplácanie dôchodkov, nehovoriac o ich valorizácii, je ďalším faktorom stresu dôchodcov. Šokujúce a nezmyselné je tvrdenie predstaviteľov súčasnej vlády, že pripravované zdraženie energie, nájomného, nehovoriac o dramatickom zvyšovaní spotrebnej dane, nepresiahne vo svojich dôsledkoch 400 Sk na domácnosť. Ak si predstavíme dôchodcu, ktorého priemerný dôchodok predstavuje 5000 Sk a ktorému narastie nájomné o 95 % v štátnych bytoch (v zariadeniach penziónového typu chráneného bývania je základné nájomné vyše 2500 Sk mesačne), ak prirátame nárast nákladov energie, ostatných služieb a cien len potravín, obyčajnými kupeckými počtami sa dopracujeme k hrozivému výsledku na život dôchodcu. Navrhovaná dôchodková reforma sa vo svojich dôsledkoch bude týkať, ak vôbec uzrie

svetlo sveta,

len tých, ktorí si budú dobrovoľne priplácať do dôchodkového sporenia. Zdá sa teda, že prežijú len bohatí dôchodcovia. V kontexte toho, čo uvádzame, sa vynára situácia okolo krachu nebankových subjektov, ktorým drvivá väčšina dôchodcov zverila často aj svoje celoživotné úspory, aby si aspoň čiastočne zvýšili úroveň svojho žitia. Išlo tu, až na malé výnimky, o neveľmi majetných klientov. Tvrdo a nekompromisne túto situáciu ohodnotil staronový predseda vlády a ďalší členovia vládneho kabinetu, ktorí túto tragickú kauzu odsúdili ako počin ziskuchtivcov a chamtivcov, ktorí chceli ľahko prísť k veľkým peniazom. Zarážajúca je však skutočnosť, že bez mihnutia oka odobrili miliardové dane, ktoré tieto subjekty odvádzali do štátnej pokladnice, čím nepriamo odobrili ich existenciu. Bezfarebné varovanie vtedajšej ministerky financií nedostatočne presvedčivo pôsobilo na neskúsených, často jednoduchých klientov, ktorí nepochopili nebezpečenstvo takýchto investícií. Aj tu možno povedať, že ak by boli dôchodky na primeranej úrovni tak, ako je to v ekonomicky silnejších krajinách, nemusela táto kauza vôbec vzniknúť. Neradostný pre dôchodcov je aj návrh zainteresovaných subjektov zrušiť výhody cestovného u jednotlivcov nad 70 rokov. Ostáva otázkou, koľko takýchto jednotlivcov už cestuje pri súčasnej

výške dôchodkov

a životných záujmoch. Azda najzávažnejším faktorom na bezprostredné ohrozenie zdravia súčasných dôchodcov - seniorov sú pripravované ekonomické opatrenia v rezorte zdravotníctva, ktoré avizuje nový minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Navrhované spoplatnenie receptov vo výške 20 Sk, poplatky za stravovanie a pobyt v zdravotníckych zariadeniach tvrdo zasiahnu chorých dôchodcov. Veď 70 - 80 % pacientov v zariadeniach obvodných lekárov či v štátnych alebo neštátnych, tvoria dôchodcovia. Veľká väčšina z nich potrebuje vzhľadom na svoj zdravotný stav vyšší počet liekov. Predpísanie týchto liekov bude predstavovať väčší počet receptov. Ak k tomu prirátame nedávne zvýšenie cien liekov, už dnes dochádza k situácii, že pacient si odmietne vyzdvihnúť liek, lebo jednoducho na to nemá. Ak bude musieť platiť aj za recept, situácia sa stane hrozivou. Následkom bude zhoršenie zdravotného stavu, potreba hospitalizácie, ďalšie platby... Výsledky tohto opatrenia budú pre staršieho človeka jednoznačné a ľahko si ich možno domyslieť. Pri troche dobrej vôle možno vari akceptovať

platby za stravu

v nemocnici, tú si totiž musí platiť pacient tak či onak, ale platby za pobyt - dvojité platby za bývanie pri predpokladanom zvyšovaní nájomného, by boli tragédiou v pravom zmysle slova.

Určitým východiskom z neradostnej situácie slovenského zdravotníctva by boli dôkladne premyslené systémové zmeny, ktoré by pomohli iste viac, ale v dlhšom časovom horizonte. Išlo by napríklad o redukciu siete postelí v zdravotníckych zariadeniach, kde súčasná relácia 8,8 - 11 postelí na tisíc obyvateľov je privysoká. Takisto zrušenie neproduktívnych zdravotníckych prevádzok, kde napríklad približne 50 transfúziologických oddelení na 5,5 milióna obyvateľov Slovenska je skutočným luxusom v sieti zdravotníckych prevádzok. Zvýšenie kvality línie prvého kontaktu, zrýchlenie stanovenia pracovnej diagnózy, zníženie tlaku na tzv. diagnostické postele iste prinesú viac úspor ako súčasné nie celkom adekvátne opatrenia, ktoré predkladá rezort zdravotníctva. Iste by bol zaujímavý výpočet ďalších faktorov, ktoré

zvyšujú riziko

skoršieho umierania jednotlivcov cieľovej skupiny populácie dôchodcov - seniorov. Neistota budúcnosti, stresy, šokujúce opatrenia vlády a ekonomická neistota vo vysokej miere poškodzujú mentálne zdravie dôchodcov a stávajú sa dominantným faktorom genocídy príslušníkov kategórie seniorov v našej populácii. Nakoniec vari niekoľko úvah na dokreslenie nadhodeného problému. Iste by stálo za to, aby inštitúcie, ktoré sa zaoberajú prieskumom verejnej mienky, zaradili do svojho programu anketu týkajúcu sa ochoty realizácie alimentačnej povinnosti detí svojim rodičom nachádzajúcim sa v stave sociálnej núdze. Takéto riešenie rezonuje v stratégií sociálnej politiky našej vlády. Výsledky takejto ankety by boli viac ako zaujímavé. Bolo by veľkým prekvapením, keby z reprezentatívnej vzorky respondentov zaujalo pozitívne stanovisko aspoň 8 – 10 % opýtaných. Vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení hlási k vytváraniu reálnej a efektívnej politiky nášho štátu. Ak vyše jednu pätinu súčasnej spoločnosti tvoria dôchodcovia - seniori, predpokladá to v neďalekej budúcnosti

vysokú záťaž

pri riešení koncepcie sociálnej politiky štátu. SR sa chystá vstúpiť do spoločenstva EÚ. Nechcime, aby v kapitole, ktorá bude obsahovať aj oblasť realizácie úloh sociálnej politiky štátu, figurovali ako reprezentatívna skupina staršej populácie len „bohatí dôchodcovia“, ktorí sa budú môcť aspoň sčasti prirovnať svojím životným štandardom štandardu dôchodcov krajín európskeho spoločenstva. Bola by to iste bodka nad „i“ nadhodenej problematiky.

MUDr. Fedor Liška, CSc.

Bratislava