Život na Zemi je v ohrození

Už niekoľko tisíc rokov pomaly slabne magnetické pole Zeme a je reálne nebezpečenstvo, že v krátkom čase zmizne úplne. Pre život na našej planéte by to mohlo byť osudné: práve magnetosféra ho chráni pred smrtiacim kozmickým žiarením. „Podľa merania magnetizmu láv usudzujeme, že magnetické pole Zeme slabne už minimálne 2000 rokov,“ povedal Kenneth A. Hofmann z California Polytechnic State University. Vedci tvrdia, že pokiaľ bude proces pokračovať rovnakým tempom, pole zmizne v priebehu budúcich 2000 rokov. Geológovia z Technickej univerzity v nemeckom Braunschweigu dávajú ochrannému štítu našej planéty ešte menej času; podľa nich by sa mohol vytratiť už za 1500 rokov.

Vedci dlho považovali prítomnosť magnetického poľa Zeme za trvalú vlastnosť našej planéty. Skúmanie magnetických častíc v stuhnutých lávach však ukázalo, že na tento ochranný štít sa nedá spoľahnúť. Keď láva stuhne, mikroskopické častice železa v nej navždy zaujmú polohu súhlasnú so smerom siločiar zemského magnetického poľa. To dovoľuje nielen určovať vek vyvretých hornín a zisťovať, ako sa pohybovali pevninské kry, ale študovať aj vlastnosti magnetosféry v dávnej minulosti. Pri skúmaní magnetizmu láv vyvierajúcich v miestach oceánskych chrbtov , kde sa tvorí nová zemská kôra, geológovia prišli na podivnú vec: horniny so zhodnou orientáciou magnetických častíc tvoria rovnobežné pruhy, pričom vedľa seba ležali vždy pruhy s opačnou orientáciou. A nielen to - pásy so zhodnou orientáciou sú usporiadané symetricky. Existuje pre to jediné vysvetlenie: novovznikajúca kôra pozdĺž chrbta bola nejaký čas magnetizovaná jedným smerom a potom zase opačne. Celý cyklus sa mnohokrát opakoval. Inak povedané: magnetické póly si vždy po nejakom čase vymenia miesto. Nie je zatiaľ príliš jasné, ako takáto zmena konkrétne vyzerá. Bezpochyby jej však predchádza obdobie výraznej nestability magnetického poľa.

Vedci zatiaľ nie sú príliš jednotní v názore, čo to znamená pre život na povrchu a pre ľudstvo. Podľa niektorých prinesie neprítomnosť magnetických siločiar iba problémy s televíznymi a telekomunikačnými prenosmi. Iní odborníci však s ich optimizmom nesúhlasia. Upozorňujú na to, že už obyčajné rozkolísanie magnetického poľa spôsobené Slnkom má výrazný vplyv nielen na techniku, ale i na ľudský organizmus. Jeho vymiznutie môže mať nedozerné následky. Magnetické pole našej planéty totiž má pre existenciu života na povrchu zásadný význam. Vytvára akúsi ochrannú obálku, cez ktorú neprenikne kozmické žiarenie. Možno i to je jeden z dôvodov, prečo na Zemi existuje vyspelý život v mnohých formách, zatiaľ čo na susedných podobných planétach nie. Objav zmien orientácie zemského magnetického poľa rozvíril aj diskusie o jeho vplyve na evolúciu života. Mnohí biológovia usudzujú, že práve kozmické žiarenie voľne dopadajúce na povrch mohlo mať na svedomí vyhynutie niektorých druhov a mutácie, ktoré umožnili vznik nových druhov. Na biosféru, ktorá je navyše oslabená civilizačnými vplyvmi, potom môže mať zvýšená radiácia z kozmu veľmi dramatické následky.

Zem obklopujú magnetické siločiary, ktorých usporiadanie sa podobá šupkám cibule. Magnetosféra sa začína vo výškach nad 1000 kilometrov a vďaka pôsobeniu Slnka (tzv. slnečného vetra) je výrazne deformovaná: zatiaľ čo na jednej strane dosahuje iba do vzdialenosti asi 30 000 kilometrov, na odvrátenej strane sa tiahne v podobe dlhého chvosta viac než 100 000 kilometrov. Súčasťou magnetosféry sú i vysoko aktívne oblasti zvané van Allenove pásy. Siločiary magnetického poľa pretínajú zemský povrch v oblasti geomagnetických pólov.

Magnetické póly sa nekryjú so zemepisnými: severný magnetický pól je v súčasnosti od zemepisného (teda od osi rotácie Zeme) vzdialený asi 1500 kilometrov, južný približne 2500 kilometrov. Ich poloha nie je stabilná, ale pomaly putujú. Severný geomagnetický pól, nachádzajúci sa v polárnych oblastiach Kanady, sa za posledných 150 rokov presunul z polostrova Bothia, kde ho 31. mája 1831 objavil James Clark Ross, približne o 500 kilometrov severnejšie. Dnes sa nachádza na ostrove Ellef Ringnes. Krátkodobé zmeny polohy môžu niekedy dosiahnuť až 80 km za deň.

(kab)