Zahraniční študenti a práca

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Pracujem na okresnom úrade v štátnej službe a chcela by som neplatené voľno na dobu šesť mesiacov bez udania dôvodu. Môj zamestnávateľ mi ho nechce poskytnúť aj napriek tomu, že podľa môjho názoru mám naň nárok. Na koho sa mám v tomto prípade obrátiť? Ako mám ďalej postupovať?

- Žiadny predpis neupravuje právny nárok zamestnanca na neplatené pracovné voľno bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ „môže“ (teda nie je povinný, a teda môže, ale nemusí) poskytnúť zamestnancovi na základe jeho žiadosti ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 Zákonníka práce, a to vzhľadom na § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov primerane použijú ustanovenia § 136 - § 145 Zákonníka práce, ktoré upravujú prekážky v práci. Podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 Zákonníka práce ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Na základe uvedeného možno konštatovať, že poskytnutie neplateného pracovného voľna závisí iba od dohody medzi vami a vaším zamestnávateľom, najmä však od vôle vášho zamestnávateľa, ktorý vám neplatené pracovné voľno môže, ale nemusí poskytnúť.

JUDr. Ladislav Polák

Za akých podmienok je možné zamestnať v Slovenskej republike študentov z Česka? Platí osobitný režim na zamestnávanie cudzincov na území SR, ktorý je upravený Zmluvou medzi SR a ČR o vzájomnom zamestnávaní? Aké právne podmienky musí študent Českej republiky študujúci v Slovenskej republike splniť, aby mohol brigádovať? Je potrebná registrácia na úrade práce?

- Zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, môže prijať do zamestnania cudzinca alebo osobu bez štátnej príslušnosti iba vtedy, ak mu bol na území Slovenskej republiky povolený dlhodobý pobyt (od 1. apríla 2002 sa tým rozumie „prechodný pobyt“ podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na základe víza udeleného na účely zamestnania a bolo mu udelené povolenie na zamestnanie príslušným okresným úradom práce alebo ak mu bol povolený trvalý pobyt, alebo ak mu bolo priznané postavenie utečenca, alebo ak sa mu poskytlo dočasné útočisko, alebo ak je zahraničný Slovák. Povolenie na zamestnanie vydáva príslušný okresný úrad práce na dobu určitú, najdlhšie však na dobu jedného roka. Žiadosť o povolenie na zamestnanie sa môže podať aj opakovane. Povolenie na zamestnanie je neprenosné. Platnosť povolenia na zamestnanie sa končí uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, alebo skončením zamestnania pred uplynutím tejto doby, alebo ak nemá cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti platné povolenie na pobyt. Okresný úrad práce, ktorý povolenie na zamestnanie vydal, môže ho odňať, ak cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti porušuje právne predpisy Slovenskej republiky.

Uvedené povolenie na zamestnanie sa však nevyžaduje na zamestnávanie cudzinca, ktorý je rodinným príslušníkom člena diplomatickej misie, zamestnancom konzulárneho úradu alebo rodinným príslušníkom zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva dohodnutá v mene vlády Slovenskej republiky zaručuje vzájomnosť. V súvislosti s uvedeným treba zároveň uviesť, že od 1. apríla 2002, keď nadobudol účinnosť zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa tohto zákona policajný útvar môže udeliť cudzincovi povolenie na prechodný pobyt (do 31. marca 2002 išlo o „dlhodobý pobyt“) na účel podnikania, zamestnania, štúdia, činnosti podľa osobitných programov (teda na výskumnú, vedeckú, lektorskú činnosť) alebo na účel zlúčenia rodiny (§ 18 zákona č. 48/2002 Z. z.).Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia môže policajný útvar udeliť cudzincovi, ktorý je žiakom základnej školy alebo študuje na strednej škole, strednej odbornej škole, strednom odbornom učilišti alebo na vysokej škole, alebo sa zúčastňuje na celoživotnom vzdelávaní (§ 21 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z.). Povolenie na prechodný pobyt môže udeliť policajný útvar len cudzincovi, ktorý bol prijatý na štátnu školu alebo štátom uznanú školu. Cudzinec, ktorému policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia, však nemôže počas prechodného pobytu podnikať, vstupovať do pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (§ 21 ods. 2 a 3 zákona č. 48/2002 Z. z.).

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, teda na základe dohody o vykonaní práce (§ 226 ZP), dohody o pracovnej činnosti (§ 226a ZP) alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov (§ 227 až 228 ZP). Na základe uvedeného možno s poľutovaním konštatovať, že študentom - cudzincom, prijatým na štátnu školu alebo štátom uznanú školu, povolenie na zamestnanie nemôže vydať ani príslušný okresný úrad práce, pretože od 1. apríla 2002 zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov taxatívne vymedzuje zákaz podnikateľskej činnosti, ako aj zákaz uzatvorenia akéhokoľvek pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu počas prechodného pobytu udeleného na účely štúdia.

JUDr. Z. Macková, PhD.