Hospodársky denník
USD40,947 Sk
EUR41,471 Sk
CHF28,342 Sk
CZK1,35 Sk
  Streda  13.Novembra 2002

Pečené holuby už nelietajú

Bez výraznejšej podpory štátu sa z miesta nepohneme

„Už v sobotu minulý týždeň som dostal potešujúcu správu, že všetky naše projekty, ktoré sme predložili, boli v Bruseli schválené,“ povedal v súvislosti s našou otázkou, v akom stave je schvaľovanie projektov z programu ISPA, staronový minister životného prostredia SR László Miklós. Ide o päť projektov v celkovej hodnote investičných nákladov 107,59 mil. EUR a únia bude z tejto sumy hradiť približne 57,3 mil. EUR. Tri z uvedených projektov podali Severoslovenské vodárne a kanalizácie a ich realizácia by mala vyriešiť nepriaznivú situáciu v odvádzaní a čistení mestských odpadových vôd - v regióne Liptov, Žilina a Považská Bystrica. EÚ bude hradiť 50 % investičných prostriedkov a štátny rozpočet na každý z týchto troch projektov prispeje sumou vo výške 25 %. Zvyšok financií musia zabezpečiť investori. Štvrtý projekt prinesie podstatné zlepšenie v zásobovaní

pitnou vodou

v regióne juhovýchodného Zemplína. Zahŕňa i dobudovanie infraštruktúry a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Podiel EÚ na tomto projekte predstavuje až 70 % programom ISPA povolených nákladov a štát uhradí 25 % nákladov z jeho rozpočtu. Posledný, piaty projekt, rieši ťaživú situáciu v zásobovaní pitnou vodou vo Veľkom Krtíši a jeho okolí. Hoci bol pôvodne predložený združením obcí, prevzala ho Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorej poskytne výhodnú pôžičku na krytie 5 % povolených nákladov Európska investičná banka (štát uhradí opäť 25 % investičných nákladov). Navyše EÚ pomôže Slovensku spolufinancovať aj dva projekty technickej pomoci v hodnote 5,89 mil. EUR. Ide v nich o technickú pomoc transformovaným regionálnym vodárenským spoločnostiam pri príprave vodárenských projektov kofinancovaných už v roku 2004 z Kohézneho fondu EÚ. A tiež o technickú pomoc pri príprave žiadostí o spolufinancovanie najnáročnejších investičných projektov protipovodňovej prevencie z Kohézneho fondu a z ďalších štrukturálnych fondov EÚ. Konkrétne pôjde o protipovodňové opatrenia v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove, ako aj o

celoštátny varovný

a predpovedný systém POVAPSYS. Práve na jeho vybudovanie sa v rámci budúcoročného štátneho rozpočtu vyčlenilo pre rezort životného prostredia navyše 250 miliónov korún. Veď v minulom volebnom období L. Miklós žiadal trikrát (tri roky za sebou) vládny kabinet o uvoľnenie prostriedkov na uvedený projekt protipovodňovej ochrany, ale Slovenský hydrometeorologický ústav potrebné prostriedky nedostal. Súhlasný postoj súčasnej vlády k podpore projektu POVAPSYS (zrejme aj pod vplyvom nedávnych záplav) možno teda len uvítať. Na druhej strane však treba povedať, že pri rozdeľovaní príjmov z privatizácie SPP zostalo ministerstvo bokom. Hoci na základe platného uznesenia vlády malo dostať 2 mld. Sk na riešenie starých environmentálnych záťaží. Podľa ministra L. Miklósa dostane na tento účel v roku 2003 rezort životného prostredia len 100 mil. Sk. Využiť by sa mali najmä na odstraňovanie starých skládok odpadu. Zatiaľ sa však použijú na kompenzáciu výpadku v príjmoch

poplatkov a pokút

za znečisťovanie, lebo neplatičov pribúda. Zrušenie štátneho fondu životného prostredia, či lepšie povedané jeho transformáciu do Sekcie realizácie environmentálnych programov MŽP SR, zrejme mnohí znečisťovatelia využili na „vyzutie sa“ zo zákonných povinností. Z tohto dôvodu chýba v štátnom rozpočte vyše 200 mil. Sk, lebo podľa litery zákona sa všetky príjmy bývalého ŠFŽP stávajú príjmami štátneho rozpočtu. „Ako člen vlády by som síce nemal kritizovať jej rozhodnutia, ale k zrušeniu fondov sme mali celý rad výhrad. Napríklad transformáciou ŠFŽP zanikla aj jeho obrátková, revolvingová časť a nahradila sa len bonifikáciou úverov pre podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú či už vo sfére ochrany ovzdušia, vôd, v odpadovom hospodárstve a podobne. No tento

systém bonifikácie

má určité medzery. Preto dnes celú situáciu prehodnocujeme,“ dodal L. Miklós. Keďže práve revolvingová časť fondu podporovala rozvoj podnikania v daných oblastiach, už v blízkej budúcnosti chce MŽP SR predložiť návrhy ako podobné mechanizmy zaviesť do praxe. Pravdepodobne v spolupráci s určitými bankovými subjektmi. Veď bez výraznejšej podpory štátu, či už vo forme priamych alebo nepriamych ekonomických nástrojov, sa ciele súvisiace nielen s ochranou životného prostredia, ale aj s presadzovaním myšlienok trvalo udržateľného rozvoja do života celej spoločnosti, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády, ťažko podarí dosiahnuť.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.