Hospodársky denník
USD40,947 Sk
EUR41,471 Sk
CHF28,342 Sk
CZK1,35 Sk
  Streda  13.Novembra 2002

Ľudia sú v tieni

Chýba chlapské podanie rúk

Uplynulé týždne boli pre našich vodohospodárov významné dvoma medzníkmi. Prvým bola záplavová vlna z augusta, ktorá preverila protipovodňové opatrenia na Dunaji, a druhým desiate výročie prehradenia rieky (24. 10. 1992) a uvedenie do prevádzky Vodného diela Gabčíkovo (VDG). Obidve udalosti si naša odborná verejnosť pripomenula i vyhodnotila. Ako uviedol pri príležitosti výročia prevádzky VDG splnomocnenec vlády pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Ing. Dominik Kocinger, osobitné spomienkové mítingy vodohospodárskej a energetickej časti tejto stavby „hovoria samy osebe o nezdravých pomeroch“. Vzťahy energetikov a vodohospodárov nie sú ideálne. Ale nie to chceme zdôrazniť. Vodohospodári sa cítia ukrivdení, ale aj ľudsky nedocenení, no z iného dôvodu. Nezdôrazňujú to, ale z rozhovorov s nimi vyplýva, že aj po zvládnutí záplavami hroziaceho Dunaja mohol im niekto zodpovedný povedať aspoň ďakujeme. Ocenenie sa dostalo vojakom, ktorí pomáhali pri budovaní protipovodňových zábran, ale aj iným zložkám, ktoré participovali na riešení dôsledkov prietokovej vlny, no na vodohospodárov si doteraz nikto nespomenul. A pritom to boli práve oni, ktorí v konečnom dôsledku rozhodovali, upokojovali a nepochybne aj niesli najväčší podiel zodpovednosti za možné následky. Príznaky istej

hystérie či paniky,

ktoré sa už-už zmocňovali niektorých členov protipovodňových komisií, tlmili práve títo naši odborníci, keď zdôrazňovali, že situáciu majú pod kontrolou. Pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku a jeho odštepných závodov sa povodňami zaoberajú aj vtedy, keď nie sú. Z tohto pohľadu môžeme byť pokojní. Menej už s financovaním protipovodňových opatrení. Tí, ktorí rozhodujú o rozdeľovaní balíka prostriedkov, stále uvažujú, kde ušetriť, pritom menej, alebo vôbec nemyslia na dôsledky, ktoré štátnu kasu napokon stoja oveľa viac. D. Kocinger však pripomína aj ďalšiu epizódu spájajúcu sa s prehradením Dunaja. „Úspechom v Haagu sa kdekto chváli. Ale dodnes, napriek viacerým návrhom, sa nenašiel nikto kompetentný, aby navrhol na štátne vyznamenanie niekoho z tímu,

ktorý obhájil

pred Medzinárodným súdnym dvorom platnosť zmluvy z roku 1977, a tým obhájil legálnosť projektu Sústavy vodných diel na Gabčíkovo-Nagymaros a cez Gabčíkovo spopularizoval a zviditeľnil vo svete malé Slovensko,“ pripomína pri príležitosti výročia prehradenia Dunaja. Už v čase, keď podával správu o rozsudku haagskeho súdu vláde SR, odporučil vtedajšiemu premiérovi, aby prijal desať ľudí, ktorí sa o priaznivý verdikt najviac zaslúžili. „Žiaľ, k prijatiu, poďakovaniu, alebo čo i len podaniu ruky nedošlo,“ hovorí dnes vládny splnomocnenec. A tak azda najcennejšou satisfakciou pre projektanta Vodného diela Gabčíkovo je poznanie, že na jeho pozorovacích zariadeniach ani v jednom prípade doteraz nezaznamenali hodnoty, ktoré by sa odlišovali od predpokladaného vývoja. Tobôž nie hodnoty, ktoré by signalizovali medzné či kritické situácie. A tak rozhodujúci ľudia zostali v tieni pred desiatimi rokmi, ale aj následne, v čase po úspešnom Haagu, a ukazuje sa, že aj teraz, po tohtoročných povodňových vlnách. Voda je čoraz dôležitejšou strategickou surovinou, pre ktorú boli vojny a možno ešte aj budú. S vodou musíme nielen rozumne hospodáriť, ale si aj vážiť ľudí, ktorí jej rozumejú.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.