Ako obyčajne, ďalší pokles

Skutočne nepotrebujeme ministerstvo stavebníctva

„Ministerstvo výstavby na Slovensku nepotrebujeme,“ tvrdil pri svojom nástupe do funkcie ministra László Gyurovszky a dodal: „Stačí nám ministerstvo regionálneho rozvoja.“ Mal skutočne pravdu, pretože štát sa na Slovensku o výstavbu v súčasnosti nestará. Svedčí o tom aj avizované zníženie budúcoročných štátnych investícií do diaľničného programu, do bytovej výstavby atď. Svedčia o tom aj konkrétne výsledky za september, v ktorom pri porovaní s augustom opäť klesla stavebná produkcia o 2,1 %. Za deväť mesiacov sa navyše v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížil aj podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií. Podľa odborníkov sme mali byť v tomto roku v objeme stavebnej produkcie už na úrovni 100 - 110 mld. Sk, čo bolo podľa vývoja do roku 1998 celkom reálne. Žiaľ, po nástupe minulej Dzurindovej vlády došlo v roku 1999 k hlbokému, takmer 27-percentnému prepadu a odvtedy stavbári prakticky stagnujú na úrovni približne 75 mld. Sk. Na porovnanie, stavebníctvo v Maďarsku i v Česku za posledné roky ročne rastie o 7 - 10 %. Odborníci vedia, v čom je problém. Predovšetkým v tom, že štát pod vedením súčasných potentátov si na investície nevie vytvoriť dostatočné prostriedky a zahraničný kapitál stále nevie nájsť tú správnu križovatku, ktorá by ho doviedla na Slovensko. Zostávajú síce ešte slovenskí investori, avšak tí vo svojej finančnej biede nemajú na veľké investície šancu. Pritom na Slovensku je kde investovať. Vezmime si napríklad len oblasť ekológie.

Vláda si je nepochybne plne vedomá svojich dlhov voči životnému prostrediu i vodohospodárskej výstavbe, ktorý už dnes vyčíslili na 300 až 400 mld. Sk. Vláda podpísala záväzok zlikvidovať ho do roku 2030, z toho podstatnú časť do roku 2015. Keď sa však pozrieme na sumy, ktoré na túto oblasť vyčlenila, tak možno len smutne konštatovať, že slová sa opäť diametrálne líšia od skutkov. Ak však prejavujeme (úprimne) záujem o vstup do Európskej únie, tak sa týmto investíciám nemáme vyhýbať. Vezmime si napríklad problém povodní. Pokiaľ voda vyháňala ľudí z ich príbytkov, vtedy mali naši politici sľubov plné ústa, avšak ako opadala hladina vody, tak sa znižovala aj reálnosť ich slov. Pri reštriktívnej politike súčasnej vlády zrejme nemá zmysel opakovať vo svete už dávno overenú múdrosť, že „bez rozvoja stavebníctva nemožno naštartovať rozvoj ani štátu, ani jednotlivých odvetví. Ako zdôraznil prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska František Slávik: „Živíme 80 okresných úradov, osem krajských úradov, osem vyšších územných celkov a stále vytvárame nové úrady. Pokiaľ si minister financií myslí, že nás z biedy vytiahnu úradníci, tak je na veľkom omyle.“ Potrebu rozvoja stavebníctva pred niekoľkými dňami zdôrazňovali aj predstavitelia Odborového zväzu Stavba, ktorí okrem iného uviedli, že nevyvolávajú nátlakové akcie, ale vôbec sa ich nezriekajú.

Jozef Kunik