Tradičné neznamená zlé

Komentuje Eleonóra Bujačková

Aj na Slovensku sme za posledných desať rokov zaznamenali viaceré pokusy modernizovať základné školstvo a viac ho prispôsobiť tomu dávnemu Škola hrou... Mnoho odborníkov je dodnes presvedčených, že stále prevažuje vzdelávací program, ktorý konzervuje väčšinu čŕt tradičnej výuky. Podľa alternatívnych programov, vychádzajúcich z tzv. reformnej pedagogiky (najmä waldorfskej alebo montessoriovskej), pracujú iba asi tri promile škôl. Znamená to azda, že učitelia sú beznádejní spiatočníci? Výskumy z rôznych krajín potvrdzujú, že školstvo je skutočne pomerne konzervatívne. To však vôbec nemusí byť iba na škodu. Ak by dnes niekto vyhlasoval, že trhová ekonomika a „buržoázna demokracia“ sú už dávno prekonané, pretože sa utvárali ešte za čias Habsburgovcov, asi by nás nepresvedčil. Keď však niekto povie, že školstvo je zlé, pretože jeho základy položili reformy Márie Terézie, bezmyšlienkovite prikývneme. V iných oblastiach života si vážime inštitúcie, ktoré svojou tradíciou potvrdili, že sú dlhodobo funkčné. V školstve majú však slová pokrokový, alternatívny vysoký kurz; a tradičné znamená skoro to isté, čo menejcenný.

Reformné projekty mnohých charizmatických zakladateľov alternatívnych škôl však často trpia rovnakou chorobou ako plány sociálnych inžinierov v iných oblastiach: nefungujú vo veľkom. Skúsení praktici tvrdia, že mnohé „nové“ prístupy vyžadujú toľko nadšenia a obetavosti učiteľov, že ich nemožno dlhodobo udržať a úspešne prenášať do veľkého počtu škôl. Tradičná výuka naopak predstavuje istú generáciami preverenú, aj keď isto nie ideálnu cestu. Pochopiteľne, vývoj civilizácie sa škôl bytostne dotýka. Toho, čo by sa tam malo zmeniť, je toľko, že to žiadny sebanadšenejší reformátor alebo reformný plán neobsiahnu. Vyžaduje si to sústredenú, vytrvalú prácu mnohých ľudí, ktorí budú riešiť jednotlivé problémy a rešpektovať pritom zložité väzby a súvislosti, ktoré ich spájajú. Treba oddeliť stanovenie obecných cieľov a priorít od overovania účinnosti tradičných i nových metód a prostriedkov, ktoré musia byť apolitické, vedecky objektívne. Nie je dôležité, koľko máme alternatívnych škôl, ale koľko máme dobrých škôl. Nie všetko alternatívne je užitočné, nie všetko tradičné je zlé. Zlé by bolo, keby sme nemali dosť odborníkov v teórii i v školách samotných, ktorí by to dokázali rozlišovať. Slovenské školstvo prešlo už toľkými reformami, že by si konečne zaslúžilo také podmienky, aby sa v školách predovšetkým moderne a efektívne učilo a „nereformovalo“.