Zmeny nie sú protiintegračné

Opozícia tvrdí opak, ide vraj o kontraproduktívne zmeny

Za „úplný nezmysel“ označil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník v rozhovore pre Hospodársky denník spájanie ekonomických opatrení súčasnej vlády a ich dosahov na obyvateľstvo s výsledkom budúcoročného referenda o vstupe Slovenska do EÚ. Spýtali sme sa ho na tento vzťah, lebo podľa niektorých vyjadrení počas rokovania o programovom vyhlásení vlády v NR SR niektorí poslanci poukazovali, že vláda sa neúmerným zdražovaním vystavuje riziku odmietnutia občanmi v referende o vstupe do EÚ. Tým by zmarili jeden z jej hlavných zámerov programového vyhlásenia. „Budem hovoriť len za svoj rezort. Vôbec to nie je tak, ako sa to predseda Smeru Robert Fico snaží naznačiť a ako sa to možno snažia vysvetľovať odborári. Naše opatrenia prekvapivo podporuje oveľa väčšia časť verejnosti, ako sme predpokladali. Teda opatrenia smerujúce k väčšej prísnosti pri vyplácaní

sociálnych dávok,

väčšej adresnosti sociálneho systému a vedúce k zmenám v Zákonníku práce. Aj podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré sme si dali urobiť, sa ukazuje, že majú širokú podporu verejnosti. To signalizuje, že presný opak je pravdou. Ľudia sú dlhodobo nespokojní so zneužívaním sociálneho systému a je najvyšší čas na nápravu a na to, aby peniaze, ktoré pochádzajú z ich daní, boli konečne využívané oveľa efektívnejšie. Aby neslúžili niekomu na priživovanie sa na práci druhých.“ Pretože niektoré čísla, ako sa zdražovanie dotkne rodín, sú hrozivé, zaujímalo nás, ako vníma tento aspekt vo vzťahu k integrácii, keď niektoré opatrenia kabinet vysvetľuje práve podmienkami únie. „Tieto opatrenia smerujú k tomu, aby rástla výkonnosť slovenskej ekonomiky, aby vznikali nové pracovné miesta, viac ľudí malo prácu a menej ich bolo závislých na sociálnych dávkach. To nemôže byť protiintegračné. Takže naopak, myslím si, že práve oživenie hospodárstva a dúfam, že tieto opatrenia ho prinesú, ukážu ľudom, že sú účinné, efektívne, prospešné pre nich samých. A po prechodnom, krátkom období, ktoré prinesie aj istý

rast nákladov,

verím, že veľmi rýchlo dôjde k rastu pracovných príležitostí.“ Ľ. Kaníka sme sa spýtali, či očakávané pozitívne výsledky prídu už do času, keď sa referendum bude konať, aby obyvatelia videli zmysel ich zavedenia a neodmietli úniu ako niečo, na čo doplácajú. „Tieto rozhodnutia nemožno odkladať. Všetky vlády doteraz ich len odkladali, a tak prehlbovali krízu. Každý odklad týchto opatrení by následne priniesol väčšie zhoršenie konkrétneho stavu. Vláda sa snažila byť veľmi citlivá pri hľadaní najmenej bolestivých opatrení. Zoberme si napríklad DPH. Prvé úvahy smerovali k tomu, že dôjde k preradeniu niektorých druhov služieb a tovarov do iných kategórií, do vyššej sadzby DPH. Napokon sa prijal iný variant, ktorý znížil hornú

sadzbu DPH,

teda zlacnel niektoré druhy tovarov a zvýšil spodnú. Keď porovnáme dosahy obidvoch týchto riešení, pôvodne uvažované by skoro o 100 % viac zaťažilo domácnosti ako to, ktoré bolo napokon prijaté. To predstavuje dosah asi sto korún na jednu domácnosť,“ uviedol minister.

Poslanec Národnej rady za stranu Smer Boris Zala k otázke vzťahu zdražovania tovarov a služieb a postoja obyvateľov k očakávanému referendu nám povedal, že „začínať vládnutie tým, že sa rušia všetky zákony týkajúce sa predovšetkým mzdovej oblasti, ktoré boli prijaté predchádzajúcou vládou súbežne s dereguláciou cien a nie celkom vyjasneným platením v zdravotníctve a v školstve, môže vyvolať u občanov veľkú skepsu. Vzhľadom na to, že vláda sa veľmi často odvoláva

na tlak únie,

tak si to obyvatelia môžu spojiť s tým, že súčasné opatrenia sú toho následkom. Do zátvorky dávam, že to vôbec nie je pravda. Ale vládny kabinet to tak často odôvodňuje. Myslím si, že v referende na budúci rok to môže znížiť šance Slovenska a odradiť časť obyvateľov zúčastniť sa na ňom. Toto riziko tu reálne existuje“, dodáva B. Zala. Referendum bude platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica oprávnených obyvateľov.

Vladimír Turanský