Ide o efektivitu liečby

Definícia podmienok pre sociálnu medicínu

Reforma v rezorte zdravotníctva sa ešte nezačala a už vzbudzuje obavy. Nielen u určitej skupiny populácie, ale aj medzi ľuďmi, ktorí sú dobre zorientovaní v sociálno-ekonomických súvislostiach. Pripravované platby za hotelové služby v nemocnici môžu totiž spôsobiť (okrem iného), že pacienti v snahe ušetriť, alebo z dôvodu, že si to jednoducho nebudú môcť dovoliť, odmietnu hospitalizáciu. Takéto kroky môžu mať, samozrejme, vplyv na ich zdravotný stav či jeho prípadné zhoršenie. O tom, že by sme takto

hodili za hlavu

všetko, čo sme budovali v oblasti dostupnosti zdravotníckej starostlivosti, ani nehovoriac. Nechcem spochybňovať potrebu rýchlych reforiem v zdravotníctve, ale v takej citlivej oblasti, akou rezort zdravotníctva určite je, treba veci doriešiť skôr, ako spustíme nový mechanizmus. V tejto súvislosti si pripomeňme, že na odbúravanie hospitalizácie nemáme dostatočne pripravený terén, teda domácu ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá musí nutne nadväzovať na predchádzajúcu a najmä skrátenú nemocničnú liečbu. Na problémy v tejto oblasti upozorňujú i lekári prvého kontaktu. Základnou

prioritou by malo byť podľa týchto hlasov posilnenie kvality a materiálnej základne primárnej ambulantnej

starostlivosti. Ak sa totiž opakovane hovorí o znižovaní počtu lôžok a drahej liečbe v NsP, je potrebné sa dôkladne pozrieť na možnosti, ktoré má dnes pacient v podobe kvalitnej a časovo i miestne dostupnej ambulantnej starostlivosti. Pri súčasnom nerovnomernom rozdelení kapitovaných pacientov v ambulanciách a priemernom dennom ošetrení 40-50 pacientov, lekár fyzicky

nemá šancu

potrebné nároky časovo i odborne zvládnuť. V programovom vyhlásení vlády SR sa okrem iného uvádza, že vytvorenie stabilných podmienok na činnosti v zdravotníctve, zastavenie rastu dlhu a zabezpečenie vyrovnanej bilancie v celom zdravotníckom sektore považuje za kľúčové. Má zvýšiť efektívnu dostupnosť a flexibilitu zdravotnej starostlivosti. Táto má byť založená na kontraktačnej štruktúre zdravotníckych zariadení so zdravotnými poisťovňami, na rovnosti šancí a konkurencie medzi zdravotníckymi zariadeniami, na elastickej sieti, ktorej minimálny rozsah bude určený štátom. Reformy v zdravotníctve budú smerované na efektívnejšie využívanie zdrojov. V „hre“ je zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý má definovať pojem „zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe povinného zdravotného poistenia“ a pojem „preventívna zdravotná starostlivosť“. Zákon o Liečebnom poriadku má definovať rozsah a obsah zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe povinného zdravotného poistenia (tzv. solidárny balík). Zároveň vymedzí doplnkovú zdravotnú starostlivosť s určením spôsobu jej financovania a poskytovania. Kabinet pripraví nový právny predpis o zdravotnom poistení, ktorý v nadväznosti na zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok

zavedie dva typy

zdravotného poistenia. Po prvé, povinné zdravotné poistenie založené na princípe solidárnosti, ktoré budú vykonávať zdravotné poisťovne na základe povolenia vydaného Úradom pre finančný trh bez limitácie počtu poistencov s prísnou kontrolou solventnosti. Na jeho základe sa bude financovať tzv. solidárny balík, ktorého súčasťou bude aj financovanie siete rýchlej zdravotnej pomoci. Po druhé, doplnkové zdravotné poistenie v alternatíve s priamou úhradou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného Úradom pre finančný trh. Na jeho základe sa má financovať zdravotná starostlivosť nad rámec tzv. solidárneho balíka. Podstatné však ,je, že z kabinetu považujú za potrebné definovanie podmienok na poskytovanie sociálnej medicíny zahrňujúce náklady na ošetrovanie a opatrovanie občanov a adresné dávky a príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti nad rámec tzv. solidárneho balíka a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u osôb, ktoré sa ocitli v hmotnej a sociálnej núdzi z objektívnych dôvodov. Definícia však

musí byť jasná,

aby o zdravotnícke služby v konečnom dôsledku neprišli tí, pre ktorých sú určené. Zavádzanie poplatkov za stravu a lôžko v nemocnici si zrejme vyžiada aj otvorenie Ústavy SR a nielen preto, že pôjde o zrušenie štandardu v tejto oblasti. Najviac protestov sa v tejto súvislosti ozýva od vekovej skupiny občanov, ktorá desaťročia platila dane i odvody, nevyužívala veľmi medicínsku starostlivosť a teraz, keď ju vo vyššom veku potrebujú, nemajú chuť na pobyt v nemocnici doplácať. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac k tejto problematike zvyčajne uvádza, že cieľom reformy nie je zničiť občanov, ale správne nasmerovať peniaze tam, kde ich ľudia naozaj potrebujú, na tie ochorenia, ktoré nedokážu z vlastného vrecka zaplatiť. Zmeny smerujú podľa jeho slov k obmedzeniu spotrieb, ktoré sú navyše. Slovenské zdravotníctvo by malo podľa vyjadrenia najvyššieho šéfa rezortu konečne poskytovať také služby, aké sú adekvátne v Európe.

Ľudmila Koníková