ODPOVIE PRAHA NA

Posledné prípravy pred budúcotýždňovým pražským summitom NATO prebiehajú v znamení obáv z teroristických útokov a antiglobalistických demonštrantov, ako aj v znamení spokojnosti veľkej časti postkomunistického sveta z očakávaného rozhodnutia aliancie o rozšírení o sedem nových členov. Veľmi ľahko sa však môže stať, že 12-tisíc českých policajtov v uliciach a americké stíhačky na oblohe budú mať omnoho menej práce než sa predpokladá. Pokojný priebeh víkendových protivojnových protestov vo Florencii hovorí o zmenách správania antiglobalistov, ktorí si zrejme začínajú uvedomovať, že prejavy násilia škodia ich imidžu a cieľom. Teroristi zasa v prvom rade útočia proti symbolom amerického a západného spôsobu života a Praha ním, pri všetkej úcte a snahe, stále nie je. Pokiaľ ide o rozšírenie, je v každom prípade veľkou vecou, že až sedem štátov bývalej Varšavskej zmluvy dostane pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Metaforicky sa to dá vnímať ako definitívna bodka za studenou vojnou, no prakticky nedôjde k žiadnym dramatickým zmenám. Bulharsko, Rumunsko, ako aj pobaltské štáty či Slovensko a Slovinsko sa z politického, a do určitej miery aj vojenského, hľadiska už dlhšie správajú ako členovia aliancie, čiže pražská pozvánka sčasti len formálne potvrdí túto realitu.

Pre budúcnosť nových, ako aj starých členov Severoatlantickej aliancie sú tak možno najdôležitejšou agendou summitu vnútorné zmeny v samej aliancii. Najmä s ambicióznym plánom do ČR pricestuje americký prezident George Bush, ktorý sa bude snažiť presadiť do stanov aliancie jeho doktrínu „preventívneho úderu“. Okrem toho rokovania budú prebiehať aj o výraznejšom rozšírení operačného rádiusu NATO mimo tradičného územia Európy. V prvom rade by však malo dôjsť k dohode o tom, ako má aliancia čeliť najnovším bezpečnostným hrozbám. Dá sa očakávať, že sa objaví požiadavka väčšej mobility, operability a flexibility vojsk NATO. Pokiaľ ide o výzbroj, väčší dôraz by sa mal v budúcnosti klásť na tankovacie a ďalekonosné transportné lietadlá, sofistikovanejšiu pozorovateľskú techniku, presne navádzané zbrane a modernú komunikačnú techniku.

Dá sa tak predpokladať, že po pražskom summite sa zvýši americký nátlak na európskych spojencov, aby zvýšili a zefektívnili vojenské výdavky. Očakáva sa totiž, že 17 európskych členov NATO tohto roku vyčlení na obranu 160 miliárd USD, čo je podstatne menej ako amerických 355. Avšak, čo je možno ešte dôležitejšie, na adresu Európanov prichádza čoraz viac obvinení, že väčšinu týchto peňazí doslova neúčelovo premrhajú. „Momentálne sú v Európe k dispozícii dva milióny vojakov, o pol milióna viac ako v USA, ale len zlomok z nich je možné rozmiestniť,“ poukázal prednedávnom najvyšší úradník aliancie George Robertson na jednu z početných oblastí, v ktorej starý kontinent zaostáva za Amerikou. The Guardian dodáva, že podobná situácia je s bojovými lietadlami, keď polovica amerických strojov je schopná lietať v noci, v Európe je to len desať percent. Ďalej USA majú 250 veľkých transportných lietadiel na rozmiestnenie jednotiek, zatiaľ čo európski spojenci iba 11.

Pritom netreba zdôrazňovať, že otázka voľby bezpečnostnej stratégie je aj otázkou peňazí. Americkí výrobcovia sú v oblasti sofistikovanej techniky ďaleko pred európskymi, navyše európske vývojové programy zápasia s finančnými ťažkosťami. Nemecko napríklad v dôsledku zlej rozpočtovej situácie nedávno zredukovalo záväznú objednávku na vojenské transportné lietadlá výrobcu Airbus, ktoré by mali byť dokončené v roku 2010. Čiže modernizácia armády pre Európanov v zmysle nových hrozieb do určitej miery znamená aj nákup väčšieho počtu amerických zbraní.

Noví a najnovší členovia z tejto hry v žiadnom prípade nebudú vylúčení. Maďarsko v posledných týždňoch čelí vážnej americkej kritike, že nedostatočne modernizuje armádu. Vplyvný časopis Foreign Affair navyše Budapešti vyčíta aj „antisemitizmus predchádzajúceho kabinetu, extrateritoriálne požiadavky voči svojim susedom, ako aj zanedbávanie konštruktívnej úlohy Maďarska v procese tvorby stability na Balkáne“. Poľská Gazeta Wyborcza zasa priniesla informáciu, podľa ktorej americký minister obrany Donald Rumsfeld má vážne výhrady k prijatiu Slovinska, Lotyšska a Bulharska za nových členov aliancie. USA sú aj v tomto prípade „nespokojní s prístupom vlád menovaných štátov k povinnostiam nových členov, najmä pokiaľ ide o modernizáciu armády a prisľúbené financovanie reforiem ozbrojených síl zo štátneho rozpočtu“. Za prezieravý preto možno označiť krok Litvy, ktorá včera podpísala kontrakt na nákup amerických protilietadlových striel Stinger v hodnote 31 mil. USD.

Rastislav Boldocký