Hospodársky denník
USD41,45 Sk
EUR41,78 Sk
CHF28,556 Sk
CZK1,359 Sk
  Štvrtok  14.Novembra 2002

Inflácia, tá určite porastie

Nad budúcoročným ekonomickom vývojom po balíčkoch vlády

Inflácia patrí k maastrichtským kritériám, ktoré Slovenská republika zatiaľ nespĺňa. Nič na tom nemení ani fakt, že rok 2002 až do jesenných volieb charakterizovala v podmienkach samostatnej SR rekordne nízka (približne 3-percentná) miera inflácie. K rekordným métam sa Dzurindova vláda prepracovala paradoxne tým, že v oblasti cenovej liberalizácie nepracovala tak, ako mala. Čoskoro sa však prejaví kumulácia cenových tlakov, spôsobená aj privatizáciou ziskových strategických podnikov. Ich súkromní vlastníci budú chcieť získať späť svoje investície a zatiaľ chýba kalkulácia, ako nové zdroje pomôžu oživiť ekonomiku. Realitou od 1. januára 2003 budú zatiaľ „iba“ upravené regulované ceny elektriny, plynu, tepla a vody tak, ako ich určili v týchto dňoch regulačné úrady. Cenový rast sa predpokladá na železnici, ďalší vyplynie z rastu nepriamych daní. Reálne mzdy ľudí budú teda rásť pomalšie ako tento rok, nanajvýš jedno- percentným tempom. Minister financií Ivan Mikloš síce tvrdí, že zmeny sa na zdražení tovarov výrazne neprejavia. Nebolo by to pre našu ekonomiku dobrou vizitkou napríklad voči štátom EÚ, ktoré sú ochotné medzi seba prijať iba krajiny, ktoré nemíňajú viac, ako im dovoľuje reálny stav ekonomiky. Aj na zvýšené výdavky pred voľbami si v predchádzajúcich rokoch bolo treba zarobiť. A to sa ekonomike Slovenska nepodarilo. Analytici odhadujú, že opatrenia vlády zvýšia infláciu o 5 % na 8,8 %. Ľudia z praxe však hovoria, že budúcoročná inflácia prekoná 10-percentnú hranicu. Rastúci trend v cenotvorbe si Slovensko „udrží“ až kým sa nestane súčasťou jednotného európskeho trhu. V roku 2005 by mala priemerná inflácia podľa odhadov NBS dosiahnuť 4,6 %. Je teda pravdepodobné, že Slovensko ani v tomto období nebude plniť inflačné kritérium. Takáto hodnota podľa predpokladov

zahŕňa efekt

deregulácií. V roku 2006 by mohla byť inflácia nižšia o 1 až 2 percentuálne body oproti predchádzajúcemu roku. Nebolo by však vhodné plniť kritériá inflácie za cenu odkladania niektorých deregulácií administratívne riadených cien. Väčšina cien by mala byť deregulovaná už pred vstupom do Európskej menovej únie (EMÚ). Po vstupe do EMÚ by mohli mať takéto zákazy proinflačný charakter. Prípadné spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne a následné znižovanie úrokových sadzieb ECB v takomto prípade môžu mieru inflácie v SR ešte zrýchliť. Konvergencia cenovej hladiny sa preto javí najvhodnejšia pred vstupom do EMÚ, keď SR ako potenciálny člen EÚ môže očakávať pokračovanie prílevu priamych zahraničných investícií. Rast cenovej hladiny a jej približovanie k priemeru EÚ by sa teda uskutočnilo pri súčasnom dynamickom raste produktivity práce a celkovej výkonnosti hospodárstva, čo by do značnej miery eliminovalo vplyv vyššej inflácie na konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Aspoň jedna lepšia vízia na záver: rast inflácie bude kompenzovaný vyššími

mzdami a platmi,

pretože aj tie budú konvertovať k stavu únie. Tento vývoj však zatiaľ ani jeden politik, analytik ani prognostik bližšie časovo nešpecifikoval.

Tibor Bucha

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.