Najvzácnejšie je vzdelanie

Výborní študenti chcú ďalej investovať do svojho štúdia

Jana by chcela zastupovať Slovensko v niektorej z inštitúcií EÚ, Jozef sa vidí ako poradca investorov pri fúziách a akvizíciách, Peter si myslí, že jeho budúcnosť je v podpore sporiteľného úverového družstevníctva, Katka chce pracovať v podnikovej sfére, Milka sa mieni venovať počítačovému právu. Peter uvažuje o ďalšom štúdiu v Írsku alebo vo Veľkej Británii, prípadne o stáži v Európskej banke. Katka chce investovať do jazykového kurzu, aby sa zdokonalila v angličtine alebo španielčine. Milka tiež uvažuje o štúdiu v zahraničí, Jozef a Jana majú v pláne kúpiť si notebook.

Majú po 22 a 23 rokov, všetci piati sú študentmi posledného ročníka univerzity a dnes večer prevezmú od predstaviteľov Nadácie Penta Cenu Penta Group, a. s., ktorej zhmotnením sú šeky spolu za 250-tisíc korún. „Za štyri roky nemali horší prospech ako 1, 2, ovládajú excelentne anglický jazyk i ďalší svetový jazyk, významne sa podieľali na reprezentácii školy, prejavili sa vo vedeckovýskumnej činnosti, majú za sebou prax vo firmách a v inštitúciách, a to aj v zahraničí,“ povedala o svojich študentoch prorektorka Ekonomickej univerzity (EU) prof. Kajetana Hontyová. Pritom ľutovala iba to, že EU má šesť fakúlt a získať cenu mohli iba traja študenti tejto školy. „Všetci desiati, ktorí sa výberovej komisii predstavili a uchádzali sa o cenu, boli rovnocenní partneri,“ zhodnotila ich. EU spolupracuje pri podpore talentovaných študentov aj s ďalšími firmami, bankami a nadáciami, niektorí napríklad oceňujú najlepšiu diplomovú prácu. „Tým, že podporujú talentovaných študentov, zároveň o nich získavajú prehľad a vyhľadávajú si tak ľudí, ktorých by mohli zamestnať,“ hovorí prorektorka o význame, ktorý má táto podpora pre firmy. Ako sa však ukazuje, na Slovensku to zatiaľ pochopilo len málo firiem. „V Nemecku stačilo firmu osloviť, poskytnúť referencie a nebolo problémom nájsť si miesto na prax,“ hovorí Jana Hošková (EU, Fakulta medzinárodných vzťahov), ktorá má za sebou štúdium v Mannheime. „Nemecké firmy viac vychádzajú študentom v ústrety, uvažujú, že v študentovi môžu nájsť budúcu pracovnú silu.“ Podobné sú skúsenosti ďalších študentov. Kataríne Niňajovej (EU, Fakulta podnikového manažmentu) sa podarilo praxovať v centrále firmy DaimlerChrysler v Štutgarte, Jozef Janov (EU, Národohospodárska fakulta) sa v City Bank v Düsseldorfe aktívne zúčastňoval na prípravných prácach na zavedenie eura. Praktickým problémom počítačového práva sa už dnes venuje Emília Čaprndová (Právnická fakulta Univerzity Komenského): „Pracujem pre jedno záujmové združenie právnických osôb, ktoré sa venuje ochrane softvérového copyrightu. Momentálne pomáham ako asistentka v advokátskej kancelárii právničke, ktorá toto združenie zastupuje,“ hovorí. Aj keď už má za sebou štúdium v Kanade, rada by ešte išla študovať túto problematiku do zahraničia. Vo svojej diplomovej práci porovnáva anglosaské právo, založené na precedensoch, s kontinentálnym. „Veľmi ma baví porovnávať právne systémy,“ komentuje tento svoj záujem. Jej kolega Peter Pénzeš (Právnická fakulta UK) sa zasa zaujíma o presahy práva do ekonómie a ekonómie do práva. „Snažím sa orientovať na obchodné a finančné právo, bankovníctvo a finančný trh, osobitne subjekty finančného trhu, najmä správcovské spoločnosti a úverové spolky. Tie u nás neexistujú, ale je tu istá perspektíva a rád by som prispel k tomu, aby sa po tom, čo sa obnovili v susedných krajinách, obnovili aj u nás. Snažím sa zisťovať, ako tento sektor funguje v strednej a vo východnej Európe a porovnať ho so situáciou v USA,“ hovorí Peter, ktorý si zvolil úverové spolky aj za tému svojej diplomovky. Katarína Niňajová má za sebou pomerne bohatú prax aj na Slovensku. Ako vysokoškoláčka najprv dva roky pracovala v AISEC-u, organizácii, ktorá združuje študentov ekonomických univerzít, a je známa organizovaním Národných dní kariéry, kde sa sprostredkúva spojenie firiem a študentov pri hľadaní zamestnania. Pracovala aj v bankovom sektore ako asistentka personálneho oddelenia. Študentka odboru finančný manažment a účtovníctvo ráta s tým, že sa do firmy DaimlerChrysler ešte vráti. Podarilo sa jej totiž získať ďalšie štipendium na štyri mesiace, a tak to vyzerá, že svoju diplomovku o riskmanažmente tam bude písať už od januára. V nemčine.

Prakticky všetci ocenení študenti majú ešte namierené do zahraničia na ďalšie štúdium. Jana Hošková by chcela získať titul Master in European studies, závisí to však od udelenia štipendia. Láka ju tiež ďalšie štúdium medzinárodných vzťahov v Madride. Má výborné predpoklady venovať sa aj európskemu právu, veď hovorí aktívne nemecky, anglicky a španielsky, učí sa po francúzsky a chce pokračovať aj v štúdiu arabčiny. „Vidím, že to môže byť pre mňa devíza do budúcnosti,“ myslí si Jana. Vôbec to nie je náhoda, že ich to tak láka do zahraničia. Uvedomujú si totiž hodnotu vzdelania, ale aj potreby praxe. Podľa týchto piatich vynikajúcich študentov naše školy síce poskytujú výborný všeobecný prehľad, ale slabšie je to v oblasti špecializácie. Nezláka ich však pobyt v zahraničí, aby sa tam usadili natrvalo? „Na Slovensku je tiež veľmi veľa dobrých spoločností, ktoré ponúkajú aj mladým ľuďom zaujímavé príležitosti a možnosti rastu. V každom prípade, keby som išla do zahraničia, tak sa chcem určite o pár rokov vrátiť,“ tvrdí Katarína. „Rád by som na Slovensku alebo v strednej Európe zostal,“ rozširuje trochu svoj „operačný“ priestor Jozef, „aj keď viem, že veľa mojich spolužiakov plánuje utiecť do západnej Európy.“ Obavy z úniku mozgov celkom neskrývane prejavuje aj prorektorka EU K. Hontyová: „Pokiaľ bude naša ekonomika dávať absolventom také mzdy ako teraz, myslím si, že otázka úniku mozgov bude veľkým problémom.“ Možno je teda význam udeľovania cien ako tá dnešná aj v niečom inom, než len v motivácii vynikajúco študovať či prehlbovať zbližovanie akademickej obce a sféry praxe. Ako povedala Ingrid Hoferová, riaditeľka divízie servisných spoločností Penta Group: „Investovanie do mladých ľudí chápeme ako investovanie do budúcnosti. Budúcnosť našej spoločnosti, ale aj celej krajiny vidíme práve v mladých, kvalitných a erudovaných odborníkoch, ktorí majú potenciál meniť veci k lepšiemu.“

Zuzana Krútka