Strach z deflácie

Deflácia, ktorá v súčasnosti ohrozuje niektoré vyspelé krajiny sveta, je pre našinca pojem viac-menej nový. Skôr nám viac povie inflácia, s ktorou sa v praktickom živote stretol každý z nás. Prejavom vysokej inflácie nie je len viditeľný nárast cien, ale aj nárast úrokov pri poskytnutých úveroch (započítanie inflácie do úrokových sadzieb) alebo znižovanie reálnej hodnoty našetrených peňazí, ktoré bežný občan priamo nespozoruje.

V posledných rokoch sa však pred väčšinou ekonomicky vyspelých krajín objavil podľa niektorých ekonómov oveľa horší nepriateľ, o ktorom široká verejnosť má len minimálne informácie - deflácia. Zjednodušene by sme mohli povedať, že kým inflácia predstavuje nárast cenovej hladiny, deflácia je presným opakom. Zníženie cien na prvý pohľad môže vyzerať ako úspech, väčšina ekonómov je však presvedčená, že je to väčšie ekonomické zlo ako inflácia.

Deflácia ako dlhotrvajúci jav spôsobuje, že spotrebitelia platia čoraz menej za rovnaké tovary a služby, čo znižuje príjmy a zisky firiem. V dôsledku toho spoločnosti investujú čoraz menej a menej, čo sa prejavuje v páde cien akcií, poklese zamestnanosti a v zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva. To sa nakoniec prejaví v horšom raste hrubého domáceho produktu. Takto vzniká deflačná špirála, ktorej ukončenie býva zväčša veľkým problémom.

Na druhej strane treba pripomenúť, že medzi ekonómami existujú aj názory (sú však v menšine), ktoré považujú defláciu za „prirodzený očistný proces“ na trh orientovanej ekonomiky, ktorý síce z krátkodobého hľadiska prináša nevyhnutné zlo, ale z dlhodobého hľadiska pomáha ekonomike sa zotaviť.

Defláciou je zatiaľ nakazené Japonsko a Čína. Niektorí ekonómi však pred ňou varujú aj Spojené štáty. V Japonsku za posledné tri roky ceny zaznamenávali ustavičný pokles. Zároveň sa znižuje už 57. mesiac za sebou aj objem poskytnutých úverov, čo sú jasné deflačné znaky. Jedným z riešení ako preťať deflačnú špirálu je zníženie úrokových sadzieb centrálnou bankou. Japonská BoJ však už takúto možnosť nemá, pretože jej úrokové sadzby sú len o niekoľko desatín percenta vyššie od nuly.

V súvislosti s posledným znižovaním úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou (FED) minulý týždeň sa dostáva do popredia aj otázka možnej deflačnej hrozby. Minuloročná 11-násobná úprava úrokových sadzieb FED-om nevyvolala takmer žiadny nárast cien. Preto je namieste otázka, či USA môže postihnúť „japonská deflačná choroba“.

Šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan tento týždeň povedal, že je to veľmi vzdialená hrozba. „Nevidíme v tejto chvíli žiadny dôkaz, že sme blízko deflácie,“ povedal Greenspan. Dodal však, že centrálna banka možnosť deflačných tlakov stále sleduje. Dôkazom je aj spáva „Predchádzame deflácii: Poučenie zo skúsenosti Japonska z 90. rokov“, ktorú v júli vypracoval FED. Iný názor ako šéf centrálnej banky zastáva napríklad Stephen Roach, ekonóm banky Morgan Stanley. Roach tvrdí, že do deflácie upadne hospodárstvo USA najneskôr na začiatku budúceho roka. Príčinou však podľa neho je export deflácie z Číny. Čínsky vývoz za deväť mesiacov tohto roka vzrástol o 19,4 %. V kombinácii s poklesom dopytu v hlavných ekonomikách sveta sa vytvára tlak na firmy, aby znižovali ceny svojich tovarov a služieb, čo už teraz vedie podľa Roacha k spúšťaniu mechanizmu deflácie.

Deflačné problémy sa netýkajú len zámorských ekonomík, ale podľa niektorých analytikov je pravdepodobné, že sa s nimi môžu už čoskoro stretnúť aj niektoré európske krajiny. Napríklad hlavný ekonóm Deutsche Bank Norbert Walter v septembri uviedol, že v pomere 1:3 hrozí eurozóne deflácia. Pred deflačnou špirálou varuje rakúsku ekonomiku aj Bank Austria, ktorá uvádza, že hrozba deflácie je teraz oveľa horšia ako nebezpečenstvo zrýchlenej inflácie.

Slovensku v najbližšom období priamo deflácia nehrozí, aj vzhľadom k budúcoročnému zvyšovaniu regulovaných cien. Prípadná deflačná špirála v západnej Európe sa však môže prejaviť na zníženom hospodárskom raste proexportne orientovanej slovenskej ekonomiky.

Marcel Laznia