Nezávislosť, ale aj kontrola

Komentuje Zdena Rabayová

S účinnosťou od 1. januára 2003 stanovuje regulované ceny - vodné, stočné, teplo, elektrina, plyn - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) SR. Vznik tohto nezávislého orgánu bol jednou z podmienok zavŕšenia procesu privatizácie strategických podnikov, lebo potenciálni investori žiadali jasné pravidlá v cenotvorbe. Kým dosiaľ bolo určovanie cien v rukách rezortu financií, vplyv politiky a šachových hier v rámci nej (najmä v predvolebnom období) bol príliš zreteľný. A tak presun kompetencií odborníkom, ktorí konečne stanovia výrobcom a dodávateľom oprávnené náklady a primeraný zisk, uvítali nielen záujemcovia o vstup do strategických podnikov, ale aj slovenská verejnosť. Veď ÚRSO deklaroval, že presadí do praxe rovnaké metódy objektívneho stanovenia cien, ako používa väčšina krajín EÚ.

Jeho prvé verdikty signalizujú, že z vyspelého „západu“ sme zobrali len to, čo sa tvorcom ÚRSO, či lepšie povedané tým, ktorí dohliadali na jeho zrod, hodilo. A tak nečudo, že k záverom ÚRSO majú výhrady takmer všetky dotknuté strany. Výrobcovia tepla kritizujú, že informácie prichádzajú neskoro, a tak už ťažko stihnú urobiť seriózne kalkulácie. Predstavitelia Slovenských elektrární, ktoré sú stále v rukách štátu, veľa kričať nemôžu, ale odpoveď na otázku, prečo ÚRSO zakalkuloval do uviaznutých nákladov len zlomok z predloženého návrhu, zostáva otvorená. Výhrady k zvýšeniu cien majú aj zamestnávatelia a odbory. Dokonca určitými pripomienkami k ÚRSO sa netají ani ministerstvo hospodárstva. Jednoducho, jeho predstavitelia pochopili, že nemajú v rukách žiadne páky, aby mohli eliminovať negatívne dosahy zvýšenia cien, na ktoré poukazujú zástupcovia podnikov. Preto predstavitelia MH SR už avizovali novelu o ÚRSO. A tak zostáva len dúfať, že jej tvorcovia do nej konečne zahrnú aj dosiaľ ignorované (zámerne?) praktiky, ktoré v krajinách EÚ zabezpečujú transparentnosť regulačných úradov.

Podnetov na inšpiráciu je naozaj dosť. Napríklad skupina slovenských energetikov sa v rámci nedávnej misie Energetickej sekcie SOPK v Taliansku presvedčila, že tamojší regulátor, tzv. Autorita, nesie tento názov oprávnene. Závery jeho práce síce musia rešpektovať dotknuté strany, ale... Autorita má povinnosť pri svojich krokov akceptovať strategické záujmy štátu. Zo zákona musí cenové úpravy dávať včas pripomienkovať dotknutým stranám. Konkrétne aj AICEP - organizácii združujúcej odberateľov elektriny až z 23 priemyselných odvetví, ktorá logicky - presadzuje čo najprijateľnejšie ceny pre svojich členov. Navyše, tzv. Autorita musí organizovať aj híringy s verejnosťou, pravidelne predkladať správy o svojej činnosti, hospodárení a pod. Veď práve skutočnosť, že svoje rozhodnutia dokáže obhájiť pred všetkými, jej dáva oprávnenie hrdiť sa, že je naozaj nezávislá. Žiaľ, už pri vytváraní ÚRSO sa v SR nepodarilo legislatívne presadiť vznik organizácie, ktorá by chránila zákazníka. Aj keď návrhy existovali. Keby sa však podnikateľské združenia prestali hrať na vlastnom piesočku a spojili sily, pri schvaľovaní avizovanej novely zákona o ÚRSO by druhýkrát nemuseli prehrať.