S cieľom oslabiť korunu

Piatkové zníženie kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska nikto nečakal, určite nie tak skoro. Banková rada NBS sa mala úrokmi zaoberať až na svojom stretnutí 29. novembra, pričom odborníci očakávali pokles okolo 0,5 percentuálneho bodu. NBS svoje rozhodnutie znížiť sadzby o 1,5 percentuálneho bodu zdôvodnila negatívnym dosahom výrazného prílevu krátkodobého kapitálu zo zahraničia na výmenný kurz slovenskej koruny. Podľa NBS by totiž neprimerané zhodnocovanie kurzu mohlo negatívne pôsobiť na proces reštrukturalizácie ekonomiky a jej exportnú výkonnosť, čo by mohlo vyvolať ďalšie prehlbovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Od tohto názoru sa však Ján Tóth, analytik ING Bank, odkláňa. „Neexistuje dôkaz toho, že súčasný kurz výrazne pribrzďuje slovenských exportérov,“ tvrdí Tóth. Zahraničný obchod síce dlhodobo vykazuje vysoký deficit, očakáva sa však, že v dôsledku úsporných balíčkov vlády bude kúpyschopnosť obyvateľstva značne oslabená. To by malo následne priniesť zlepšenie vonkajšej nerovnováhy.“ Je preto otázne, či je takýto veľký dôraz na výmenný kurz namieste,“ dodáva Tóth.

Predstavitelia NBS týmto krokom dali jasne najavo, že momentálne je pre nich najdôležitejší výmenný kurz koruny (dokonca významnejší než inflácia). Znížením úrokových sadzieb sa NBS snaží podporiť svoje intervencie na devízovom trhu. V predchádzajúcom týždni NBS trikrát vstúpila na devízový trh, aby nákupmi zahraničných mien oslabila korunu, nebola však veľmi úspešná. Podľa odhadov dílerov pri intervenciách nakúpila približne 500 miliónov EUR.

Ani zmena sadzieb však nevyvolala na trhu adekvátny ohlas. Oproti ranným 41,600/620 SKK/1 EUR sa koruna k záveru piatka oslabila len o chabých 4,5 haliera. „Úrokový diferenciál je stále vysoký a očakávame, že koruna sa bude naďalej posilňovať. K zastaveniu posilňovania by bol potrebný väčší pokles úrokov, ktorý by však nekorešpondoval s vývojom inflácie,“ tvrdí Tóth.

Viliam Pätoprstý, analytik UniBanky, upozorňuje na fakt, že radikálne zníženie úrokových sadzieb zvýrazní prepad reálnych úrokových sadzieb až do záporných hodnôt (inflácia v budúcom roku výrazne prekročí úroveň kľúčových úrokových sadzieb), čo môže podľa neho spôsobiť problémy na depozitnom a úverovom trhu. Okrem toho je toto opatrenie v protiklade s nedávnymi vyhláseniami NBS o obmedzenom manévrovacom priestore v oblasti úrokov pre deficity v obchodnej bilancii a vo verejných financiách. Pavol Ondriska zo Slavie Capital považuje krok NBS za neprimeraný, keďže v ekonomike je stále prítomný dvojitý deficit a silné tlaky na zhodnocovanie koruny. „Toto rozhodnutie je v protiklade s vyhláseniami NBS, a to vyvoláva otázky okolo transparentnosti krokov NBS,“ dodáva Ondriska.

Ivana Sedliaková

Tabuľka:

Aktuálne kľúčové úrokové sadzby a očakávaná miera inflácie ku koncu roku 2003

Slovensko 6,5 % 9 %

Česká republika 2,75 % 2,5 %

Poľsko 7,5 % 2,3 %

Maďarsko 9,5 % 4,6 %

Eurozóna 3,25 % 1,8 %

USA 1,25 % 2,1 %

Zdroj: TASR, ČTK