ECB bez inflačného cieľa

Európska centrálna banka (ECB) v novembrovej správe informovala, že sa rozhodla pre čo možno najväčšiu otvorenosť vo svojej činnosti. Súčasne dodala, že sa nerozhodla pre stratégiu stanovovania inflačného cieľa.

ECB tým nepriamo odmietla kritiku MMF. Ten od nej žiadal, aby sa viac venovala druhému pilieru svojej stratégie, ktorý sa zameriava prednostne na prognózu inflácie. Podľa MMF by ECB nemala pripisovať taký veľký význam monetárnym údajom: rastu obeživa a úverov, pretože nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu. Aj nemecká rada pre hodnotenie celkového hospodárskeho vývoja vo svojom výročnom stanovisku navrhovala, aby sa ECB viac orientovala na priame riadenie inflácie.

ECB konštatovala, že zvýši účinnosť a dôveryhodnosť svojej peňažnej politiky, a to tak, aby čo najširšia verejnosť rozumela rozhodnutiam jej rady a aby jej politiku mohla do značnej miery predvídať. Zotrvávanie na cieli cenovej stability by mohlo vyvolať efekt automatického mechanizmu posilňovania dôvery. Ak by to pôsobilo, potom by mohli strany, ktoré rokujú o úpravách tarifných platov, vychádzať z istoty stabilných cien a potom by sa dohody o mzdových prírastkoch stanovovali pomerne jednoducho.

Napriek tomu však úsilie o maximálnu zrozumiteľnosť nemôže viesť k veľkému zjednodušovaniu. Oveľa viac musí zostať zrejmé, že peňažná politika je v zásade komplexnou činnosťou. Hospodárstvo charakterizujú zložité štruktúry, ktorých vzájomné vzťahy sú neraz neisté a stále sa menia. Aj z týchto dôvodov ECB odstúpila od toho, aby svoju peňažnú politiku podriadila jednoduchým pravidlám, ktoré by výšku hlavných úrokov odvodzovali mechanicky od určitých ekonomických indikátorov. Treba mať na pamäti, že v tom prípade by svet vyzeral jednoduchší a vypočítateľnejší, než je v skutočnosti. To by podľa ECB nebol nijaký dobrý recept pre peňažnú politiku.

Banka odmietla v novembrovej správe aj kritiku svojej stratégie spočívajúcej na dvoch pilieroch, ktorá vraj uvádza do omylu hráčov na finančných trhoch. Citovala pritom prácu dvojice ekonómov, ktorí skúmali, ako finančné trhu dokážu predpovedať úrokové rozhodnutia ECB. Vychádzajúc z nezvratných faktov autori práce tvrdia, že hráči predpovedali zo 78 zasadnutí rady (od januára 1999 do júna 2002) jej závery správne na 94 %. Z 12 prípadov zmien úrokovej sadzby ich termínované trhy 11-krát zakalkulovali s predstihom do svojich operácií.

(TASR)