ZOSTANE EURÓPA

Napriek očakávanému hromadnému rozšíreniu Severoatlantickej aliancie, deliace čiary z Európy ešte dlho nezmiznú. V predvečer pražského summitu NATO túto skutočnosť naliehavo pripomenula aféra s neudelením víz pre bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ako aj následný zákaz cestovania pre toho štátnika zo strany EÚ pre jeho autoritatívny spôsob vládnutia. Ukrajinský prezident Leonid Kučma nakoniec víza dostal, no aj v tomto prípade je váhanie Prahy signálom, že súčasný vývoj na Ukrajine nie je celkom po chuti aliancie. Pritom ak sa z celého kontinentu má stať sľubovaná „zóna bezpečnosti“, NATO musí jasne definovať a citlivo vyriešiť vzťahy s krajinami na novej východnej hranici - čiže práve s Bieloruskom, Ukrajinou a najmä Ruskom. Pražské jednostranné konfrontačné kroky sotva môžu byť tým správnym východiskom na splnenie tejto úlohy. Možno ich totiž vnímať ako odchýlku od politiky posilňovania spolupráce s Moskvou, ktorá sa v posledných rokoch ukázala prospešná pre obe strany. Pritom budúcnosť Bieloruska, Ukrajiny, ako aj bezpečnosti kontinentu sa naďalej bude určovať na relácii medzi NATO a Ruskom. Čím budú ústretovejšie, o to lepšie pre nás všetkých.

Spomínané riziká Severoatlantická aliancia však po pražskom summite už nebude považovať za prioritné bezpečnostné hrozby. „Teraz bude zo strany NATO nasledovať nová vojenská koncepcia obrany proti terorizmu, ktorá sa bude opierať o rozvoj protiteroristických možností a schopností,“ napísal pre český denník Mladá fronta Dnes generálny tajomník NATO George Robertson. Čiže Praha sa zrejme stane svojráznym medzníkom, kde sa pod tlakom teroristickej hrozby pole pôsobnosti aliancie globalizuje. Lebo boj proti terorizmu je celosvetový, čiže oveľa presahuje hranice NATO. Členské štáty pritom príjmu aj konkrétne záväzky, aby svoje armády prispôsobili novým prioritám.

Summit by mal v rámci nich schváliť aj vytvorenie síl rýchleho nasadenia, nedávno navrhnutých Washingtonom. Zasahovať by mali byť schopné do týždňa, a to vo vzduchu, na zemi i na mori. Skladali by sa z už existujúcich síl, ale budú lepšie vycvičené, vybavené a rýchlo nasaditeľné kdekoľvek. Počíta sa, že by ich tvorilo 21 000 ľudí. Ako uvádza britský denník The Guardian, odvolávajúc sa na britské zdroje, tieto jednotky budú môcť zasahovať všade vo svete, kde sa podarí lokalizovať teroristické skupiny, a to aj bez povolenia krajiny, na ktorej území sa terč bude nachádzať. Ak sa tieto plány potvrdia, bude to jasný posun aliancie k Bushovej doktríne „preventívnych útokov“.

Rastislav Boldocký