Veliť má nadrezortný orgán

Reforma verejnej správy musí byť koordinovaná

„V minulom volebnom období sa uskutočnil jeden z čiastkových krokov reformy verejnej správy, boli vytvorené vyššie územné celky. O tom, či majú alebo nemajú vhodné hranice, nebudem hovoriť. K tejto otázke sa však ešte raz bude potrebné vrátiť, lebo pri decentralizácii kompetencií sa ukáže, že nehomogénne regióny budú mať veľké komplikácie pri zabezpečovaní nielen regionálneho rozvoja, ale aj služieb. To uvidíme napríklad pri zdravotníctve.“ V rozhovore pre Hospodársky denník to uviedol jeden z tvorcov reformy verejnej správy a bývalý splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský. „V programovom vyhlásení to síce nie je uvedené, ale je logické, že bez dohody koaličných strán, a potom bez snahy získať pre to aj opozíciu, sa to nepodarí. Ja si myslím, že otázka samosprávnych krajov nie je naveky uzavretá. Programové vyhlásenie vlády sa môže zdať všeobecné, ale podľa mňa smerovaním a myšlienkami podporuje koncepciu, ktorú predchádzajúca vláda schválila, a na ktorej sme pracovali. Ja som v programe objavil päťdesiatdva bodov, ktoré sa týkajú decentralizácie a reformy verejnej správy.“ Na otázku, čo je podľa neho v tejto oblasti teraz najaktuálnejšie, V. Nižňanský tvrdí, že to bude dokončenie decentralizácie kompetencií a financií. „Treba pouvažovať nad reformou miestnej samosprávy. Problém spočíva v tom, že ak sa niečo neurobí s 2883 obcami na Slovensku, nemožno

naplniť princíp

koncepcie, ktorým je subsidiarita. Zásadne bude potrebné zreformovať miestnu štátnu správu. Je to otázka zrušenia okresných úradov, zmeny filozofie poslania krajských úradov, podriadiť ich priamo vláde a vytvoriť niekoľko nových úradov špecializovanej štátnej správy. Tie by mali prevziať úlohy, ktoré nemožno odovzdať zo štátu samospráve. Potrebná bude aj reforma ústredných orgánov štátnej správy ako záverečný krok. V tomto volebnom období sa to asi bude dať pripraviť, a preto treba o tom hovoriť. Ostáva teda značný balík práce. Ale zároveň musím povedať, že samospráva dostala právomoci a veľkú časť zodpovednosti. Postupne sa už nebude môcť stále pozerať smerom k centrálnej vláde, že tá je za všetko zodpovedná. Bude musieť

hľadať rezervy

aj vo svojej práci a využiť dostupný potenciál. Týka sa to najmä miestnej samosprávy. Samosprávne kraje nie sú na tom príliš dobre, majú len decentralizačnú dotáciu, nemajú vlastný majetok.“ Spýtali sme sa teda, v čom vidí rezervy samosprávy. V. Nižňanský hovorí, že by mohol menovať desiatky konkrétnych príkladov. „Nedostatočne sa využíva ľudský, výrobný aj prírodný potenciál. Musíme si položiť otázku, ako sú využité zastavané územia obcí, ich intravilán, ako sa hospodári so surovinovou základňou alebo s termálnymi vodami a podobne. Je veľa príkladov, ako sa veľakrát komplikovane špekuluje o tom, ako hospodáriť s mestským majetkom. Som presvedčený, že treba urobiť veľmi vážnu racionalizáciu najmä v mestách.“ V. Nižňanskému sa zdá, že napriek čiastočnému zníženiu má samospráva stále

veľký počet

volených predstaviteľov. To často komplikuje rozhodovanie a hľadanie najefektívnejšieho riešenia. Prihovára sa za menej poslancov, profesionalizáciu, najmä vo väčších mestách. Zo Združením miest a obcí Slovenska súhlasí v tom, že treba presnejšie definovať objem financií, ktoré majú na ňu prejsť spolu s kompetenciami, pričom však zdôrazňuje práve využívanie vnútorného potenciálu. Zaujímalo nás, kto by podľa neho mal byť zodpovedný za ďalší priebeh reformy, lebo momentálne vláda ešte nestanovila osobu alebo orgán, ktorý by ju koordinoval. „Zodpovednosť je daná kompetenčným zákonom a patrí ministerstvu vnútra. Vládna koalícia sa však musí dohodnúť na modeli koordinácie. Minulá vláda prijala nadrezortný model a aj táto koalícia by ho mala zvážiť. Som presvedčený, že zlaďovať kroky v tejto reforme by mal nadrezortný orgán. Nemalo by to byť žiadne ministerstvo, lebo bude potrebné zasahovať do všetkých rezortov. Pri tvorbe zákonov bude tiež treba dodržať

jednotnú myšlienku,

rokovať s politickými stranami, so samosprávou a s mimovládnymi inštitúciami. V krajinách, kde sa prijal takýto model, reforma išla rýchlejšie.“ Ak bude podľa V. Nižňanského táto vládna koalícia taká, ako hovorí, teda proreformná a že niet v nej nikoho, kto podľa nej brzdil reformy, nie je až také podstatné, kedy budú okresné úrady zrušené. Či to bude k januáru 2004 alebo o pol či o rok neskôr, nie je rozhodujúce.“ Môžu byť dva modely. Robiť to krok za krokom alebo sa na to poriadne pripraviť a aj s financovaním všetko spolu a naraz zmeniť. Vyhlasovanie dátumov v tomto nepovažujem za dôležité. Podstatnejšie je, aby si vláda zachovala svoje reformné úsilie počas celého obdobia. Okrem tejto reformy musí robiť ďalšie tri až štyri. Považujem za dôležité ich skoordinovanie, aby sa spravil časový harmonogram a podľa toho sa zistilo, kedy je na čo najpriaznivejšie obdobie,“ uzavrel V. Nižňanský.

Vladimír Turanský