Kto je zodpovedný za záplavy?

Nedávno som si v týždenníku Trend prečítal rozhovor s Michalom Kravčíkom pod názvom Je už na čase reagovať. Rozhovor mi pripomenul školskú situáciu pre študentov žurnalistiky, ktorí sa učia fakt, že po bitke možno z každého vojaka urobiť generála.

Michal Kravčík má určite pravdu v tom, že klimatické zmeny, ktorých sme svedkami, majú viacero príčin ako iba skleníkové plyny, na ktoré sa dnes politicky fixujeme. Tak isto súhlasím s tým, že voda je centrálnym predpokladom funkčnosti ekologického systému a že naša spoločnosť musí venovať tomuto problému nielen zvýšenú pozornosť, ale hlavne alokovať potrebné zdroje na riešenie problémov, ktoré sú vyvolané nestabilným klimatickým prostredím.

Jedným, a z ekologického hľadiska určite nie najdôležitejším prejavom ekologickej nestability, sú povodne. Sú prirodzeným prírodným javom, ktorý však pre obyvateľov oblastí, v ktorých sa tento jav prejavuje, znamená ohrozenie života a majetku. Je prirodzené, že každý štát hľadá spôsob, ako chrániť vlastné obyvateľstvo a zároveň touto ochranou nenarušiť prirodzenú potrebu povodní pre ekosystémy etablované v tej či inej oblasti.

Na Slovensku je táto úloha delegovaná š. p. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) a politická zodpovednosť za jeho činnosť pripadá ministrovi pôdohospodárstva. Takáto organizácia verejnej zodpovednosti je prirodzená, pretože pod toto istého ministra spadá aj zodpovednosť za činnosť vodární a kanalizácií, lesov a využitia pôdneho fondu. Vzhľadom na neistotu rozsahu vplyvu klimatickej nestability by tieto zodpovednosti a ich vzájomná previazanosť mali byť predmetom rozsiahlej analýzy. Výsledkom tejto analýzy by mal byť program tak ochrany prírody, ako aj ľudí a majetku. Aké organizačné zmeny v riadení systému budú potrebné, ukáže táto analýza.

Názory Michala Kravčíka o tom, že SVP je priamo zodpovedný za povodne na Slovensku, vyznievajú tendenčne. Neverím v jednoduché riešenia problémov tým, že niekoho stanovíme vinníkom, rozpustíme fungujúcu organizáciu a začneme budovať znovu to, čo už máme. Pred desiatimi rokmi sme rozbili strojársku základňu Slovenska, ktorú reprezentoval koncern ZŤS. Škody sú nevyčísliteľné! Niekoľko krikľúňov bez reálnych priemyselných skúseností posunulo našu spoločnosť o niekoľko desiatok rokov. Tým netvrdím, že spoločnosť ZŤS nebolo treba reformovať a prispôsobiť trhovým podmienkam. Takisto bolo treba vytvoriť dynamiku vo vzťahu štát ako vlastník a profesionálne vedenie spoločnosti ako manažment. Čo chcem povedať, je to, že je privčas na to, aby sme začali niečo búrať, kým nevieme, čo budeme stavať.

Názory Michala Kravčíka, týkajúce sa delegácie zodpovednosti za povodňovú ochranu na lokálnu samosprávu, považujem za priame ohrozenie možnosti koordinácie povodňovej ochrany na Slovensku. Neviem si predstaviť, odkiaľ a akým spôsobom sa dá zabezpečiť projekcia, realizácia, údržba a financovanie takýchto projektov na úrovni starostov slovenských obcí. Čo však považujem za nevyhnutné, je zabezpečenie vplyvu lokálnej samosprávy pri schvaľovaní projektov ochrany a ich spoluzodpovednosti za realizáciu týchto projektov.

Michal Kravčík svojím útokom na SVP, š. p., buď prehliadol, alebo si nie je vedomý celej rady dôležitých hospodárskych vplyvov súvisiacich s protipovodňovou ochranou. Najkomplikovanejšou problematikou je tzv. dodatočné udeľovanie stavebných povolení v ochranných pásmach. V Bratislavských novinách zo dňa 7. novembra potvrdzuje Peter Minárik, ktorý je technickým námestníkom tohto podniku, závod Povodie Dunaja, fakt, že úrady o hrozbe záplav vedeli a mlčali.

Ak ľudia v ochrannom pásme stavajú s priamym, alebo dodatočným stavebným povolením, je to štát, ktorý preberá zodpovednosť za škody, ktoré im vzniknú pri záplavách. Vydanie takýchto stavebných povolení by nemalo byť možné bez súhlasu uvedeného podniku. Ani jeden z tých, ktorí boli postihnutí záplavami, dodnes nežaloval Slovenskú republiku za škody, ktoré mu boli spôsobené tým, že mu bolo vydané stavebné povolenie a štát zanedbal ochranu toho územia, v ktorom si svoj dom postavil.

Starostovia sú, prirodzene, vždy bližšie k tým, ktorí ich volia, a v obci potrebujú niekde bývať, ako k problémom štátnej zodpovednosti za škody spôsobené povodňami. Podľa mňa treba urýchlene vypracovať návrh režimu výstavby v týchto pásmach a zabezpečiť, aby sa riziká povodní zohľadnili v stavebnom konaní. Takisto, a v rozpore s názorom Michala Kravčíka, som presvedčený o tom, že treba posilniť právomoci štátneho vodohospodárskeho podniku voči obciam a lokálnej samospráve. Nie každá štátna správa sa dá delegovať, ale v každej možno zabezpečiť vplyv lokálnej samosprávy.

Alexander F. Zvrškovec

Predseda predstavenstva Dividend Group

Podpredseda Hospodárskeho klubu (NEF)