Obchodník, pomôž si, ako vieš

Vykupovanie PET fliaš v predajniach jablkom sváru

Ako výzvu k novej vláde, aby sa zaoberala chybami starého parlamentu, charakterizujú závery konferencie o obchode a marketingu Intraco Special, ktorá sa konala minulý týždeň v Bratislave, jej účastníci. „Obchod nevyrába ani netvorí obaly, ich zber nemá v predmete činnosti, je rovnocenným podnikateľským subjektom, napriek tomu zákon obchodu ukladá povinnosť vykupovať nevratné obaly,“ píše sa v komuniké z konferencie. „Tento zákon nemá obdobu v štátoch EÚ,“ tvrdí sa v ňom, „a jeho technická realizácia v súčasnej obchodnej praxi nie je domyslená.“ Predstavitelia obchodu, ktorí na konferencii diskutovali s tvorcami zákona o obaloch č. 529/2002 Z. z. a s jeho zástancami, navrhujú novelizáciu, pretože podľa ich názoru nie je domyslený kolobeh obalov ani jeho financovanie. Podľa vedúceho oddelenia riadenia odpadov Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Ing. Petra Galloviča, dávajú tri vyhlášky, ktorých návrhy sú už uverejnené na internetovej stránke MŽP, odpovede na najdôležitejšie otázky. Stanovujú, že opakovane nepoužiteľné obaly sa budú zálohovať od 1. apríla 2003, definujú, ktoré to budú (PET fľaše od nealkoholických nápojov nad 0,5 l do 2,5 l vrátane a od minerálnych vôd od 0,5 l do 2 l vrátane), ako aj výšku zálohy - 3 Sk. Pre obchodníkov je to však veľmi málo. Dagmar Hudecová, riaditeľka siete potravín UNO, ktorá má v bratislavskej Petržalke štyri predajne, tvrdí, že čierny Peter zostal v rukách obchodníkov. „Akékoľvek ďalšie zaťaženie obchodu nahráva len

veľkým hráčom,

ktorí tak či tak monopolizujú celý trh vo vzťahu k zákazníkovi, aj k výrobcovi a dodávateľovi. To chcete dosiahnuť?“ pýta sa a pokračuje: „Prepočítali sme si to, vieme, že už dnes si zákazníci šetria obaly v pivniciach a čakajú na platnosť zákona, aby si trochu privyrobili. Zákon ešte ani neobschol a už nás kontaktovali spoločnosti, ktoré sa zaoberajú spracúvaním odpadu, a ponúkli svoje projekty. Cieľová loby bola teda pripravená. Ja však stále neviem, koľko halierov dostanem za vykúpené fľaše.“ Pani Šrámková, majiteľka malej petržalskej predajne, hrdá na to, že dokázala prežiť v blízkosti troch veľkopredajní, považuje zákon o obaloch za protiústavný a tvrdí, že je v rozpore aj s Obchodným zákonníkom. Doslova likvidačný. „Toto už asi nevydržíme,“ rozhorčuje sa. „Vraj - obchodník, pomôž si, ako vieš! Kto mi však refunduje náklady spojené so skladovaním fliaš, vlastne odpadu?“ pýta sa. „A kam ich dám? Mám vyhodiť mrazničku, chladničky alebo pásky z registračnej pokladnice, ktoré musím skladovať desať rokov? Aká je predstava o existencii

menších predajní

v bytovej zástavbe, kde výkup fliaš bude niekoľkonásobne prevyšovať ich možný predaj? Kto bude od nás a za akú cenu vykupovať tento odpad? A čo hygiena?!“ Na niektoré z týchto otázok sme odpovede dostali. Preberať sa budú len fľaše, ktoré boli predané po dátume účinnosti vyhlášky. Okrem toho, že budú musieť byť čisté, musí na nich byť čitateľný čiarový kód. „Je veľa technických spôsobov ako eliminovať riziká, ktoré človeku napadnú, keď ešte ten systém nepozná,“ tvrdí Ladislav Hegyi, predstaviteľ občianskeho združenia Spoločnosť priateľov Zeme. Námietky proti vykupovaniu zálohovaných, opakovane nepoužiteľných obalov, podľa jeho mienky vyplývajú z nedostatku informácií a z obáv, preto si myslí, že by bolo vhodné zorganizovať seminár o tom, ako sa tieto systémy riešia vo svete, teda - podľa jeho tvrdenia „elegantne a jednoducho“. Marta Černá za Fórum spotrebiteľov sa zamerala na význam vykonávacích vyhlášok: „Rozmýšľajme,

ako sa to dá,

veď spotrebiteľ má okrem iného právo aj na zdravé životné prostredie. Skúste svoje odborné znalosti sústrediť tak, aby to realizovateľné bolo,“ vyzvala prítomných a zdôraznila, že je to jediná schodná cesta. O tom, že niekde začať treba, nemá pochybnosti ani Eva Szabóová, riaditeľka sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa ministerstva hospodárstva. „Budeme sa musieť dohodnúť na časovom limite a vyjasniť si aj technickú stránku. Otázka potom je, či to zvládnu len veľké hypermarkety a supermarkety, alebo aj maličké predajne, napríklad na dedinách. Tie na to asi naozaj priestor nenájdu. A zároveň pôjde o prehodnotenie poslania finančných prostriedkov sústredených v Recyklačnom fonde,“ dodala. Ako totiž povedal aj Peter Krasnec, predstaviteľ SLICPEN-u (Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie), zákon o obaloch stanovuje povinnosti zálohovať a postarať sa

o odber obalov

mimo prostriedkov z Recyklačného fondu. „Maximálne sa prostredníctvom záloh vyzbiera okolo sedemtisíc ton PET fliaš, čo je pri cene 5 Sk za kilogram 35 mil. Sk, ktoré by si mohli obchodníci ťrozdeliťŤ.“ Ako však dodal, investičné a prevádzkové náklady, ktoré sa očakávajú od obchodu, predstavujú okolo 2 - 3 mld. Sk. Na otázku, na čo vlastne majú podnikatelia platiť do Recyklačného fondu, dostal odpoveď od jeho riaditeľa Ivana Zuzulu, že priestor ponúkajú pre všetkých. Takisto dodal, že si nevie predstaviť efektívnejší separovaný zber ako prostredníctvom obchodu.

Na Slovensku je novinár málokedy svedkom takého záujmu vystúpiť so svojím názorom, ako to bolo na diskusnom fóre v rámci konferencie Intraco Special 2002. A aj keď to azda vyzeralo, akoby boli prítomní rozdelení na dva tábory, Martin Katriak, podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko SD, to poprel: „Cieľom nás všetkých je chrániť životné prostredie. Ale neviem prečo na úkor vnútorného obchodu? Je za tým obrovský biznis, kde zisky budú niekde inde, my to však budeme zabezpečovať.“ Zdôraznil, že aj keď zástupcovia obchodu spolupracujú na vyhláškach, tie nemôžu odstrániť všetky negatíva, preto treba zmeniť zákon. Požiadavka, aby MŽP a MH SR prehodnotili aj iné možnosti recyklácie plastových obalov ako rieši zákon o obaloch, sa dostala aj do oficiálneho komuniké z konferencie. Pre prípad, že sa nenájde politická vôľa na

zmenu zákona

a bremeno recyklácie zostane obchodu, žiadajú, aby boli vypočutí, čo sa v priebehu prípravy zákona nestalo, a aby oficiálni reprezentanti obchodu mali možnosť pomenovať inštitucionálne, technické a ekonomické podmienky, ktoré umožnia tento zákon aplikovať v praxi. „Zásadne odmietame, aby o týchto podmienkach za obchodníkov, ktorých sa to bude v praxi týkať, rokovali zástupcovia environmentálnych združení, prípadne rôznych lobistických skupín, ktoré na tom budú profitovať,“ uvádza sa doslova v komuniké.

Zuzana Krútka