Ohrození predátori?

Peter Kasalovský

Koncom augusta som dostal odkaz od jedného z predátorov. Priniesol mi ho človek, ktorý po celý život hrá na tie strany, z ktorých kvapká. Je fakt, že voči mne sa správal vždy korektne, ba skôr priateľsky. Tlmočil jeho odkaz takto: „Keď nedajú pokoj tým veciam, tak budú mať vážne problémy.“ Dodal, že mal na mysli Hd, či skôr mňa a tých, čo za mnou stoja. Podľa všetkého sa nerobil dôležitým a vôbec nefantazíroval.

Za tých desať rokov, čo som prítomný v dennej ekonomickej tlači ako šéfredaktor, nebolo to prvé a vonkoncom nie posledné „vážne varovanie“ pre mňa osobne a pre mojich spolupracovníkov. Aj keď sa držím toho, že noviny a ich tvorcovia nie sú na to, aby nahrádzali orgány činné v trestnom konaní. Na základe viacerých osobných skúseností či skôr rodinných dbám tiež o to, aby sa nehrali na verejných žalobcov a zároveň sudcov.

Výsledkom je, že aspoň kladieme verejne alebo s odkazom na tlačový zákon otázky verejne činným a známym osobnostiam, aby ozrejmovali dôvody svojich rozhodnutí alebo aktivít. Je tu snaha o to, aby prioritne politickí lídri spoločnosti a ich sympatizanti v hospodárskej sfére boli pod kontrolou. U mnohých lídrov sa nielen u nás, ale v celom svete dosť často objavuje pocit neomylnosti a vlastnej výnimočnosti s beztrestnosťou.

Precitlivenosť politikov a rôznych bosov na takéto otázky, a, samozrejme, na ich kritiku je veľmi vysoká. Neraz sa zmení na aroganciu, ktorá je priamo úmerná dôležitosti ich pozície v spoločnosti, ale predovšetkým objemu ich majetku a celkovej solventnosti. V našich časoch, keď stále ide o transformáciu štátneho majetku, v ostatnej časti obyvateľstva zabetónovali názor, že takmer všetko sa dá kúpiť alebo významne ovplyvniť.

Ani ostatný svet nemá imunitu voči takejto arogancii, avšak tá naša nie je vykázaná medzi mantinely. Predovšetkým preto, že je spojená s politickou mocou a v konečnom dôsledku s lobistickými skupinami, ktoré z nej profitujú len preto, že jestvujú. A tak sme akoby v paradoxnej situácii, že zo všetkých strán síce znejú výzvy na nekompromisný boj s korupciou, ale tá je stále bez vážnejších zdravotných a iných komplikácií.

Roky sa vedú diskusie, ba dokonca aj súdne spory, ktorých podstatou je otázka, či naše zákony o ochrane osobnosti atď. sa vzťahujú na ústavných činiteľov, verejne a teda aj hospodársky činné osobnosti. Občas sa tiež medituje nielen o ich morálnej, ale trestnoprávnej zodpovednosti za kolektívne rozhodnutia, ktorých výsledkom bola neskôr potvrdená majetková alebo finančná ujma štátu, resp. jeho konkrétnych občanov. Tu nejde o to, že aj zahraničie nám vyčíta stav, o ktorom vieme, alebo ho aspoň tušíme. Ide o to, že je, a najmä o tú pravdu, že proti jeho deštrukčnosti nátery vo forme vládnych a iných proklamácií nepomáhajú. Je citeľný všade a likvidovateľný nastolením funkčnosti práva. Inak povedané, zlepšením zdravotného stavu Spravodlivosti. Tej môže pomôcť k zdraviu iba transfúzia alebo transplantácia jej jednotlivých orgánov.

Sú však také osoby, ktoré majú záujem o realizáciu takej liečby. Akoby boli z iného sveta, či prinajmenej z legiend a rozprávok či filmových diel o tom, ako zvíťazilo dobro nad zlom. Sú však z domáceho prostredia, takpovediac hmotní, a sú takmer poslednou nádejou, že sa vytratíme do roka-dvoch z vrcholkov európskej korupcie. Najcennejšie je, že vnímajú a majú vôľu konať podľa múdrosti, že ryba smrdí od hlavy.

Podstatné je, že sú, a to, že majú úctu k právu. Viac ako dôležité je to, že majú sympatie u časti policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, ba aj medzi sudcami. A to preto, chvalabohu, že chcú budúcnosť pre túto krajinu, ale aj možnosť slobodného a dôstojného života pre seba samých, či skôr pre svoje deti. Majú spoločné to, že je v nich vzbura - odpor proti tomu, že predátorov v ľudskej koži máme takmer na každom kroku.

Je to pozitívna správa. A možno prichádza zďaleka, ale vždy vo väčšine bola a je prítomná ako živý sen či skôr túžba s predstavou o začiatku konca:

- využívania médií v boji medzi lobistickými skupinami,

- koalície proti opozícii a naopak,

- nestíhateľnosti a beztrestnosti kohokoľvek za škodu spôsobenú štátu a konkrétnym občanom,

- ementálových zákonov a

- tých prinajmenej päťdesiatjeden percent dusíka vo verejnej mienke.

Peter Kasalovský