Hlasovanie nohami

Podľa švédskeho premiéra vláda, ktorá nemá informatizáciu ako najvyššiu prioritu, pácha kriminálny čin. Zo Slovenska doteraz emigrovalo 120- až 150-tisic vysokokvalifikovaných odborníkov, ako priznal štátny tajomník MDPT Branislav Opaterný v telemoste medzi Bratislavou a účastníkmi prestížnej konferencie ITTT 2003, ktorú každoročne organizuje spoločnosť Softip a kam politici nechodia.

Presné údaje o emigrácii vláda nemá. Emigrácia sa obyčajne nazýva aj hlasovanie nohami. Do tohto hlasovania nohami možno ako najvýkričnejší výkričník zaraziť nedávnu definitívnu emigráciu prof. Šafarika zo STU Bratislava. Tento prípad je o to alarmujúcejší, že prof. Šafarik bol dlhšie kľúčovou osobnosťou v príprave vzniku novej Fakulty informatiky. Emigrácia do krajín, kde vlády nedusia technologický pokrok, sa preto stáva jediným realizovateľným ideálom študujúcej mládeže. Genocídu slovenskej akademickej inteligencie vyjadruje aj výsmešná úroveň platov. Zhruba povedané, profesor môže dosiahnuť základný plat 18-tisíc korún, docent 12-tisíc a doktorand 6-tisíc korún.

Týmto ponižovaním kvalifikovaných ľudí mečiarovci aj antimečiarovci vyjadrili a vyjadrujú najmä svoj vzťah k budúcnosti Slovenska. Rektor UMB doc. Milan Murgaš v telemoste označil terajšiu vládnu politiku za eutanáziu univerzít. Pri nedávnych márnych diskusiách o faktickej finančnej likvidácii projektu INFOVEK sa vyjasnilo, že informatizácia bola jednou z 58 priorít minulej vlády. Rozpor medzi slovami a činmi možno najpreukaznejšie dokumentuje fakt, že premiéri krajín V4 podpísali vlani v septembri v Krynici Gorskej (Poľsko) záväzok, že do roku 2010 budú fungujúcou súčasťou najdynamickejšej poznatkovo orientovanej ekonomiky sveta, lebo Knowledge = Wealth (vedomosti znamenajú bohatstvo). Ostáva teda osem rokov...

Predchádzajúca vláda nesplnila modernizačný záväzok dokonca ani sama voči sebe - zaspala vláda aj vládna sieť (GOVNET). Slovenská vláda teda klame aj EÚ, lebo napriek vlaňajšiemu slávnemu záväzku projektuje Slovensko nevzdelané a chudobné. Skutočné počty emigrantov a refundácia nákladov na ich vzdelanie sú, samozrejme, tabu. V telemoste medzi informatikmi a štátnym tajomníkom zaznela aj otázka, ako chce vláda informatizovať bez mozgov. Jeho odpoveď znela, bez mozgov sa to nedá. V rozpore s tým odmietol v diskusii všetky praktické návrhy, napríklad daňové zvýhodnenie IT, možnosť darovať počítače zamestnancom a odpísať si darované zo základu dane.

Situáciu - i obžalobu - možno zhrnúť štyrmi slovami Alexandra Zvrškovca, predsedu predstavenstva spoločnosti Softip: Vláda nemá informačnú stratégiu. V najbližšej budúcnosti sa ukáže, ako sa k zločinu slovenskej vlády voči slovenskej budúcnosti (technologickej vlastizrade) pripojí aj parlament.

Andrej Ferko

(Autor je vysokoškolský pedagóg)