Splácajú svoje ekologické dlhy

Záujmy a zámery zamestnanecko-manažérskej spoločnosti

Závody SNP vyrábajú hliník a výrobky z neho. V minulom roku vyprodukovali tovar za 16,3 mld. Sk a dosiahli hrubý zisk 1,6 mld. Sk. S počtom pracovníkom vyše 4000 sú najväčším zamestnávateľom v regióne. Základné imanie spoločnosti dosahuje 5,8 mld. Sk. Minoritným akcionárom sú Slovenské elektrárne, ktoré vlastnia 7,77 %, zvyšných 18,37 % majú ostatné právnické a fyzické osoby. Zamestnanecko-manažérska Žiarska hutnícka spoločnosť (ŽHS) zaplatila za majoritný podiel v ZSNP 430 mil. Sk, a to do 15 dní od podpísania zmluvy. ŽHS je zároveň stopercentným vlastníkom Žiarskeho hutníckeho konzorcia (ŽHK), ktoré získalo väčšinu v ZSNP pri predaji štátneho podielu pred štyrmi rokmi. Po odchode jeho vtedajšieho majoritného vlastníka - Všeobecnej sociálnej poisťovne Tatry, a. s., však nebolo schopné plniť zmluvné podmienky a FNM po roku, v lete 1999, odstúpil od podpísanej zmluvy. Nový majiteľ nebude môcť pol roka nakladať so získanými akciami a zaviaže sa tiež k zachovaniu hlavného predmetu činnosti na minimálne päť rokov. V prípade, že ŽHS neinvestuje v stanovenom termíne do rozvoja sľúbených

941 mil. Sk,

bude musieť túto sumu, alebo jej časť, splatiť FNM. K ďalším záväzkom nového vlastníka patrí reštrukturalizácia úverového portfólia vo výške 0,5 mld. Sk a prevzatie záväzku spoločnosti 80 mil. Sk, kde je ručiteľom FNM. Porušenie ktorejkoľvek z podmienok je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Zjednodušene možno povedať, že zamestnanci vyhrali na ekologickom poli. Keď už sme pri ekológii, treba pripomenúť, že to bol práve generálny riaditeľ Ing. Jozef Pittner, ktorý takmer pred desiatimi rokmi doslova „vyhnal“ do Nórska skupinu slovenských novinárov, aby na vlastné oči videli hlinikáreň zapichnutú vo fjordoch a bez toho, aby „zhrdzaveli“. Naozaj sa toho dočkáme aj v Žiari? Generálny riaditeľ je presvedčený, že áno. Veď už dnes sme veľmi blízko tomuto stavu. Ekologická situácia v Žiarskej kotline je neporovnateľná s tou, aká bola pred rokmi. Znečistenie prostredia je len mierne (podľa indexu znečistenia) a neustále sa zlepšuje. Najviditeľnejší

ekologický dlh,

skládka kalu, bude zazelenená. Do okolia závodu sa už dávno vrátili včely, ktoré sú citlivým indikátorom čistoty ovzdušia a prostredia. Žijú aj priamo v areáli závodu. Jozef Pittner potvrdil a zargumentoval, prečo si trúfa na takýto investične mimoriadne náročný projekt. „Trúfli sme si naň už v čase, keď sme získali zahraničného kapitálového partnera na dokončenie modernizácie výroby hliníka. Približne rovnakú sumu, akú nám uložil do ekológie investovať FNM, sme už do plnenia ekologického programu investovali v minulých rokoch.“ Výsledok? Riešenie dvoch najdôležitejších úloh, alkalickej vody a skládky kalu, majú v ZSNP pripravené a do značnej miery aj rozpracované. „Všetci tu žijeme a máme najväčší záujem o to, aby sme si neznečisťovali svoje vlastné životné a pracovné prostredie, a aby sme odstránili aj staré, tzv. historické ekologické škody.“ Na celý projekt sa však treba pozerať aj v sociálno-ekonomických súvislostiach. Žiarsku hutnícku spoločnosť totiž založili zamestnanci a manažéri ZSNP najmä preto, aby sa mohli uchádzať o privatizáciu. Zámery a stratégia oboch spoločností je totožná. Čo podľa J. Pittnera znamená, že po privatizácii

nečakajú zmeny,

aspoň nie dramatické, ale práve zintenzívnenie jeho rozvoja v už rozbehnutom smere, ktorý sa už aj osvedčil ako perspektívny. Po inšpiráciu, ako ísť na vec, nemuseli chodiť ďaleko. Veď J. Pittner stál doslova v žiarskej kuchyni, keď sa začal „variť slovenský hliník na nórsky recept“. Dnes spoločnosť Slovalco (zisk 617 mil. Sk za deväť mesiacov 2002) potvrdzuje, že sa obrátili na solídneho partnera. Generálny riaditeľ potvrdil, že nórske Hydro-Aluminium a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) sú skutočne korektnými partnermi a „podobných by sme uvítali aj v ďalších projektoch. Verím, že teraz sa nám to podarí a že tým zvýšime konkurencieschopnosť našich závodov v európskych štruktúrach“. Ba čo viac, už viac rokov sa v Žiari nad Hronom zaoberajú aj projektom

recyklácie autovrakov,

no jeho plnej realizácii bráni nedoriešená legislatíva. Definitívne by mala byť vyriešená od 1. 1. 2003. „Očakávame aj podporu Recyklačného fondu, ale až v budúcom roku,“ priznal J. Pittner. Finálnu ponuku na žiarsku hlinikáreň predložila okrem ŽHS aj Drôtovňa Kordy, za ktorou stojí finančná skupina Penta. Ešte pred záverečným vyhodnotením tendra však svoju ponuku stiahla. Objavila sa informácia, že spoločnosť Penta naďalej zvažuje vstup do ŽHS. Avšak J. Pittner podobné informácie poprel: „Neviem o tom, že by Penta zvažovala vstup do ŽHS, považujem to za veľmi nepravdepodobné,“ povedal doslova, nevylúčil však budúcu spoluprácu s Pentou v ZSNP. Predsa len, kde vidí šéf ZSNP plusy a mínusy súťažných riešení? Veľkým plusom je zachovanie kontinuity riadenia a rozvoja. „V uplynulých desiatich rokoch sme v nie príliš priaznivej atmosfére zo strany verejnosti dokončili modernizáciu výroby hliníka a dnes máme jednu z najmodernejších výrob, ktorá len minimálne zaťažuje životné prostredie. V súčasnosti túto výrobu Slovalco rozširuje o tretinu kapacity. Vyriešili sme reštrukturalizáciu úverov z čias, keď modernizáciu výroby hliníka financovali len samotné ZSNP. Poznáme problematiku, máme skúsenosti, schopných a zručných zamestnancov. To sú výhody, ktoré by takto komplexne nemal žiadny iný úspešný uchádzač o privatizáciu.“ Ako mínus označil fakt, že pre nevyjasnené vlastnícke vzťahy nemohli ZSNP razantnejšie rozvíjať svoje zámery. V dôsledku toho nie je v súčasnosti v najpriaznivejšej finančnej situácii.

Tibor Bucha