O vzniku ropy

Už dlhšie sa vedci sporia o tom, ako a kde vznikla vlastne ropa. Nedávno prišli s novou tézou ruskí vedci, ktorí tvrdia, že teória, podľa ktorej vznikla ropa priamo z odumretej organickej hmoty, je nesprávna. K tomuto záveru dospeli na základe experimentov a teoretických úvah publikovaných v americkom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Tím vedcov na čele s J. F. Kenneym z ruskej akadémie vied v Moskve postavil svoje úvahy na chemickej energii uhľovodíkov, z ktorých vzniká prírodná ropa. Pri rozklade organických molekúl (napríklad cukru) môže vzniknúť iba najjednoduchší uhľovodík - metán - a oxid uhličitý. Tvorba komplexnej zmesi dlhoreťazcových uhľovodíkov zo silno oxidujúcich zlúčenín uhlíka, ktoré sa vyskytujú v odumretej organickej hmote, nie je z termodynamických dôvodov v normálnych podmienkach možná. Uhľovodíky ako etán alebo oktán však môžu spontánne vznikať z metánu pod silným tlakom a vo vysokých teplotách. Takéto podmienky vládnu v asi stokilometrovej hĺbke pod zemským povrchom, ale nie v usadeninách tesne pod povrchom, ktoré sú považované za miesto, kde vznikala ropa.

Svoje teoretické úvahy podložili vedci experimentom, v ktorom zostrojili jedinečný aparát. Zmiešali v ňom oxid železnatý (FeO), mramor (CaCO3) a vodu. Túto zmes potom zahriali pod tlakom 50 000-násobne prevyšujúcim ten atmosférický na 1500 stupňov. Vznikla komplikovaná zmes uhľovodíkových molekúl, ktoré mali do desať atómov uhlíka. Podobne je to aj pri prírodnej rope. Z toho vyplýva, že ropa je vysokotlakovým variantom metánu. Ponúka sa paralela s grafitom, ktorý sa môže pod veľkým tlakom premeniť na diamant.

(hy)