Pomoc, akú migranti potrebujú

V IOM poznajú niektoré fenomény skôr, ako sa objavia v SR

Cudzinec ďaleko od svojej vlasti môže mať rad problémov, s ktorými si nevie rady. Možno sa tam chce usadiť natrvalo, no nevie, ako začať. Možno tam žil niekoľko mesiacov či rokov, možno študoval a možno bol utečencom, no dnes sa chce vrátiť domov. Možno sa tam, kde je, dostal (či skôr dostala) nedobrovoľne ako obeť kupliarstva a hľadá pomoc. Možno emigroval nelegálne a má obavy z návratu do vlasti... V 93 krajinách sveta mu viac ako 50 rokov podáva pomocnú ruku Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorej členom je od roku 1996 aj Slovensko. O činnosti bratislavskej kancelárie IOM, v ktorej pracuje spolu sedem ľudí, sme hovorili s jej riaditeľkou Danielou Stábovou.

Migrácia je iste taká stará ako ľudstvo samo. Často súvisí s tým, že človek sa chce mať lepšie, no napokon sa ukáže, že nie je všetko podľa jeho predstáv a nestačia mu vlastné sily. V akých prípadoch pomáhate najviac?

- Typ našej asistencie zostáva v podstate rovnaký. Základy našich programov podporujú riadenú migráciu v prospech všetkých. Mení sa však rozsah a implementácia programov, čo súvisí s meniacimi sa migračnými trendmi. Vzrastá migrácia za prácou, väčší počet krajín prijíma utečencov na presídlenie, ďalej sa vytvárajú programy, ktoré majú zmeniť vekovú štruktúru obyvateľstva atď. V poslednom čase sa IOM na Slovensku zaoberala hlavne dobrovoľnými návratmi slovenských občanov zo štátov EÚ a ich následnou integráciou tak, aby ich návrat a pobyt tu bol, pokiaľ možno, bezproblémový. Ale aj návraty cudzincov zo SR do krajiny pôvodu sú dôležitou súčasťou našej práce. Rozsah našej pomoci závisí od finančných prostriedkov, ktoré získavame od donorov.

Nakoľko a kedy sú pre vás títo donori dôležití?

- Veľmi a vždy. Pracujeme totiž na báze projektov, na ktoré adresne hľadáme financie. Donorom môže byť okrem iných aj vláda, samospráva, nadácie, mimovládne organizácie, ale aj firmy v zahraničí, aj v SR. Určite by bolo vhodné mať tých financií viac, hlavne na humanitárne účely, ak sa vyskytne prípad, ktorý nezapadá do žiadneho z našich programov, ale je potrebné ho súrne riešiť. Vtedy sa obraciame o pomoc aj na našu centrálu v Ženeve, alebo na koordinačné centrum pre strednú a východnú Európu vo Viedni. Úzko spolupracujeme aj s Ministerstvom vnútra SR.

Dá sa povedať, že medzinárodná výmena skúseností prispieva k tomu, aby bola pomoc migrantom účinnejšia a kvalifikovanejšia?

- Výhodou tejto organizácie je to, že v spolupráci s mimovládnymi organizáciami vytvárame medzinárodnú sieť pomoci. Často by ani nebolo možné im efektívne pomáhať bez týchto mimovládnych organizácií. Takisto však spolupracujeme aj s vládami. Rešpektujeme zákony a predpisy, ale prvoradá je pre nás, teda pre IOM, ochrana migranta a jeho práv. Tým, že pôsobíme vo viacerých krajinách, stretávame sa aj s tým, ako rôzne je problematika migrácie legislatívne upravená. Prizývajú nás preto aj ako konzultantov k hodnoteniu alebo posudzovaniu legislatívy. Tak to bolo, keď napríklad v rámci aquis communautaire Slovensko pred vstupom do EÚ zosúlaďovalo azylové právo a zákon o pobyte cudzincov s legislatívou EÚ. Okrem toho, keďže vieme, s akými problémami sa migranti aj v iných krajinách stretávajú, a ako to daná krajina riešila, môžeme si osvojiť tzv. best practices, tie najlepšie a najvhodnejšie postupy pomoci, ktoré sú. S niektorými fenoménmi sa stretávame skôr, než sa na Slovensku vyskytnú, alebo si ich tu uvedomia, pričom inde sa už riešia a majú skúsenosti.

Napríklad?

- Integrácia cudzincov do spoločnosti. Nemusí ísť len o utečencov, ktorí požiadali o azyl a pre ktorých tu už sú pri migračnom úrade vybudované nejaké centrá. Určite je na Slovensku stále viac cudzincov, ktorí sem prišli za obchodom, oženili sa, prisťahovali, sú tu na dlhodobejšom pobyte, alebo sa tu natrvalo usadili. Je v záujme Slovenskej republiky, aby sa títo ľudia mohli integrovať a treba im k tomu pomôcť. Obrovské skúsenosti s tým má napríklad mesto Viedeň, ktoré nedávno zorganizovalo konferenciu na túto tému. Okrem Rakúska sa na nej zúčastnili zástupcovia z Česka, Poľska, Slovinska, Maďarska a Slovenska. Východiskom bola vlastne migrácia za prácou a rozoberali sa otázky pracovného prostredia pre cudzincov, vzdelávanie migrantov, ich zdravotné zabezpečenie a školy pre ich deti. Ťažiskom boli aktivity hlavných miest týchto štátov v oblasti integrácie cudzincov. Lenže okrem Česka sú skúsenosti veľmi slabé, alebo, ako v prípade Bratislavy, žiadne.

Čo by sa dalo z viedenských skúseností prevziať?

- My tu máme problémy v školstve s rómskymi deťmi, že majú problémy so slovenčinou. Ako na to? Vo Viedni je škola, ktorá má asi 600 žiakov a pritom v každej triede sú len cudzinci, je možné, že ich je v triede 15 až 17, a každý môže byť z inej krajiny. Nevedia ani po nemecky, ani po anglicky a zvládnu ako nemčinu, tak aj náplň niektorých predmetov, takže o rok, o dva môžu pokračovať na bežných školách. Celá táto práca s deťmi, učiteľmi aj s rodičmi, ktorí sa snažia do toho zainteresovať, sa mi zdá veľmi zaujímavá. A mesto túto školu podporuje. Cudzinci, ktorí sa usadzujú na Slovensku, napríklad kvôli podnikaniu, budú mať iste tiež záujem o to, aby sa ich deti naučili dobre po slovensky a integrovali sa.

„Primeranú integráciu migrantov nebude možné dosiahnuť, ak sa budeme držať mentality geta.“ To povedala Ndioro Ndiaye, námestníčka generálneho riaditeľa IOM na Svetovej konferencii o trvalo udržateľnom rozvoji začiatkom jesene v Johannesburgu. Aj preto je zaškolenie detí cudzincov také dôležité. Máte predstavu, koľkých by sa to týkalo v SR?

- Zatiaľ nie, ale máme v pláne urobiť takýto prieskum, a to veľmi skoro. Máme záujem na tom, aby sa Bratislava viac zapojila do takýchto regionálnych projektov. Už dnes je známe, že okolie Bratislavy bude migráciou najviac ovplyvnené. Preto pripravujeme informačné programy, aby sme verejnosť na tento nový fenomén pripravili. Vo Viedni napríklad niet žiadneho napätia medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami. Nebadať tam žiadnu xenofóbiu, každý sa cíti bezpečne, to sa Viedni darí, je to také medzinárodné príjemné mesto. Myslím si, že aj Bratislava mala voľakedy k tomu blízko. Sú tu obyvatelia, ktorí akceptujú inakosť, sme zvyknutí na viacjazyčnosť. Na tom by sme mali budovať aj v budúcnosti. Pre Bratislavu by to bolo veľké plus.

Spolupracujete so štátnymi inštitúciami a s mimovládnymi organizáciami, a to aj na legislatíve, kde sa zapájate ako odborníci. Ako sa človek stane odborníkom na migráciu?

- V raste odbornosti nám veľmi pomáha to, že sme v sieti misií Medzinárodnej organizácie pre migráciu, ktorá má mnoho odborníkov na rôznu problematiku súvisiacu s migráciou a denne dostávame od nich nové informácie. Naše koordinačné centrum vo Viedni nám poskytuje školenia a materiály, ktoré študujeme alebo poskytujeme našim partnerom v SR. Robíme tiež manažérsku prácu a vyhľadávame expertov na spoluprácu.

Aké projekty vám prebiehajú teraz?

- Máme dva projekty v spolupráci s belgickou vládou, jeden, ktorý financuje belgická vláda a druhý, financovaný Európskou komisiou z Európskeho fondu pre utečencov, pričom ide o návrat slovenských žiadateľov o azyl z Belgicka a Holandska .

Pokiaľ mi je známe, pomáhate aj obetiam kupliarstva zavlečeným do zahraničia.

- Pomáhali sme dvom ženám vrátiť sa do Dominikánskej republiky. Dostali sa až na územie SR . Prevádzači ich však okradli o peniaze a doklady. Podarilo sa im ujsť. Dozvedeli sa o našej organizácii a požiadali nás o pomoc. Pomáhali sme aj slovenským dievčatám vrátiť sa z Talianska, Portugalska, Holandska. Boli to aj dievčatá mladšie ako 18 rokov. Je ich v zahraničí ešte viac a potrebujú pomoc. Dôležitá je však aj prevencia obchodovania s ľuďmi. Pripravujeme preto informačnú kampaň a vytvorenie siete pomoci obetiam.

Ako sa môžu záujemcovia dostať k informáciám o pomoci, ktorú ponúkate?

- Zatiaľ sú informácie o nás na internete - www.iom.int a. www.iom.sk, ale chodíme aj do utečeneckých táborov a útvarov policajného zaistenia pre cudzincov.

Zuzana Krútka