Kto pomôže Argentíne?

Argentínska ekonomika sa už dlhší čas zmieta v ťažkej finančnej kríze, z ktorej, ako sa zdá, nenachádza únikovú cestu. Hlavným dôvodom je vysoká zadlženosť krajiny a neschopnosť plniť svoje dlhové povinnosti pri súčasnom dezolátnom stave domáceho hospodárstva. Vo štvrtok minulý týždeň však „prípad Argentína“ nabral nové dimenzie, keď Argentína vynechala splátku Svetovej banke v celkovom objeme 805 miliónov dolárov. Túto správu tlmočil predstaviteľom Svetovej banky argentínsky minister hospodárstva R. Lavagna s tým, že krajina je ochotná splatiť iba úroky zo splátky v objeme 79,2 milióna USD. Krajina sa tak dostala do defaultu, čím sa v podstate úplne odrezala od možnej finančnej pomoci zahraničia a má osud krajín ako Irak a Zimbabwe, ktoré boli ponechané napospas osudu. V pozadí tohto rozhodnutia stojí ďalší neúspech argentínskej vlády dosiahnuť dohodu s Medzinárodným menovým fondom, ktorý neverí v schopnosť vládnych činiteľov naplniť dané sľuby. Kameňom úrazu jedenásť mesiacov trvajúcich neúspešných rokovaní MMF a argentínskej vlády je roztrieštenosť tamojšej politickej scény, ktorá sa nedokáže zjednotiť a naplniť sľuby dané Medzinárodnému menovému fondu výmenou za finančnú pomoc. Nedôvera predstaviteľov fondu pramení z minulých skúseností. Od roku 1958 podpísal MMF a Argentína celkovo 19 dohôd, z ktorých v pätnástich prípadoch predstavitelia argentínskej vlády nedodržali svoju časť zmluvy. Neschopnosť politických činiteľov tejto latinskoamerickej krajiny plniť svoje záväzky priviedla MMF v decembri minulého roka nakoniec k rozhodnutiu pozastaviť akúkoľvek finančnú pomoc.

Nasleduje chronológia udalostí vedúcich Argentínu k rozhodnutiu vynechať splátku v objeme 805 mil. USD Svetovej banke. Devastujúca recesia, ktorá sa začala v krajine šíriť v polovici roku 1998, priviedla približne polovicu 36-miliónového obyvateľstva do chudoby, a to pri miere nezamestnanosti nad 20 %.

Rok 1999

10. december: Fernando de la Rua bol inaugurovaný za prezidenta, keď založil svoju kampaň na prísľube ukončiť zúriacu recesiu a vykoreniť korupciu prekvitajúcu za jeho predchodcu Carlosa Menema.

Rok 2000

29. máj: Vláda v nádeji oživiť dôveru v slabú domácu ekonomiku informuje o plánovanom znížení výdavkov v objeme 1 mld. USD.

október: Rezignácia viceprezidenta C. Alvareza odštartovala prvú vlnu paniky na svetových trhoch za éry F. De la Rua.

18. december: Vláda informuje o dosiahnutí dohody s MMF, čo sa týka poskytnutia úveru v hodnote 40 mld. USD. Trhy sa po tejto správy výrazne zotavili.

Rok 2001

Marec: Na svetových trhoch opäť prepukáva panika, keď ekonomika nevykazuje žiadne náznaky oživenia. V priebehu troch týždňov rezignujú na post ministra hospodárstva dvaja činitelia. Do kresla si sadá D. Cavallo, premožiteľ hyperinflácie z predošlého desaťročia, sľubujúci silný hospodársky rast koncom roka bez znižovania výdavkov.

10. júl: Cavallo odštartoval plán na vyhnutie sa platobnej neschopnosti a devalvácii prostredníctvom niekoľkomiliardového zníženia výdavkov.

19. december: Prepukajú najväčšie nepokoje za posledných desať rokov. Obyvatelia protestujú proti chudobe, znižovaniu výdavkov a požadujú rezignáciu De la Rua a Cavalla.

20. december: Po neúspešnom pokuse sformovať vládnu koalíciu s opozíciou Cavallo rezignuje. Pokračujúce nepokoje vedú aj k rezignácii De la Rua.

23. december: Kongres vymenúva do funkcie dočasného prezidenta A. Rodrigueza Saa z Peronistickej strany.

30. december: Rodriguez Saa rezignuje pre nedostatok podpory.

Rok 2002

2. január: Eduardo Duhalde, bývalý guvernér provincie Buenos Aires, je vymenovaný za dočasného prezidenta až do volieb v septembri 2003.

6. január: Duhalde ruší viazanosť pesa na dolár, argentínska mena devalvuje asi o 30 percent.

10. január: Vláda zmrazuje väčšinu vkladov v bankách.

6. marec: Do Argentíny prichádza rokovať misia MMF, ktorá v polovici mesiaca odchádza bez náznakov dohody o pomoci.

25. marec: Argentínske peso klesá na historické minimum oproti americkému doláru (4 ARS/1 USD).

26. jún: V Buenos Aires prepukajú protivládne demonštrácie, ktoré si vyžiadajú dva ľudské životy. Krátko po tom presúva Duhalde termín volieb o šesť mesiacov dopredu na marec 2003.

Júl: Miera nezamestnanosti dosahuje rekordnú úroveň 21,5 %. Ekonomika však začína vykazovať náznaky relatívnej stability. Kurz pesa oproti doláru sa čiastočne stabilizuje, daňové príjmy rastú a priemyselná produkcia sa zvyšuje.

16. august: Lavagna posiela Medzinárodnému menovému fondu list s prosbou o pomoc.

31. október: MMF informuje o neúspechu rokovaní s argentínskymi predstaviteľmi s tým, že finančná pomoc nie je pred zostavením novej vlády v budúcom roku pravdepodobná.

13. november: Argentínski predstavitelia vo Washingtone zodpovední za rokovania s MMF informujú o „veľkých pokrokoch“. Väčšina médií začína špekulovať o blízkom dosiahnutí dohody.

14. november: Argentína informuje o vynechaní splátky 805 mil. USD Svetovej banke.

Budúcnosť

je nanajvýš nejasná. Krajina sa v podstate úplne odpísala od finančnej pomoci zo zahraničia. Situácia by sa mohla aspoň čiastočne vykryštalizovať po marcových voľbách. Dovtedy však bude asi platiť - Pomôž si sám, aj Pán Boh ti pomôže.

Peter Machala