Na vine sú dotácie

Prezident Svetovej banky (SB) James Wolfensohn, od minulého piatka nositeľ Ceny Josepha Schumpetera, v rozhovore pre rakúsky denník Der Standard odmietol tvrdenia kritikov tejto svetovej organizácie, že SB je súčasťou globálneho systému, ktorý vykorisťuje najchudobnejšie krajiny sveta. Bankár pripomenul, že SB už odpísala úvery v celkovej hodnote 40 mld. USD. Z tohto rozhodnutia malo prospech 26 krajín, ktorým sa dlhy a úroky z nich znížili o dve tretiny. To zmenilo celú ich hospodársku situáciu. Krajiny sa zaviazali, že prostriedky, ktoré takto získali, použijú na rozvoj školstva, zdravotníctva a sociálneho systému. Ďalším šiestim krajinám sa teraz pripravuje odpustenie časti dlhov a úrokov. Wolfensohn sa domnieva, že by bolo treba kritizovať vlády, ktoré nechcú pristúpiť na ďalšie odpustenie dlhov nad rámec 40 mld. USD.

Wolfensohn vidí nerovnováhu vo svetovom obchode. Domnieva sa, že otvorenie trhov a obchod nemôžu poškodzovať chudobných. „Roky bojujem proti agrárnym subvenciám v priemyselne vyspelých krajinách,“ povedal bankár, „ktoré im znemožňujú, aby predávali, čo najlepšie môžu. Je v poriadku to, že nikto nemôže prinútiť rozvojové krajiny, aby otvorili vlastné trhy, keď nedostanú primeranú protihodnotu. Nikto ich nemôže nechať napospas osudu a iným umožniť, aby svoje poľnohospodárstvo podporovali ročne 350 miliardami USD, pričom len 50 miliónov sú ochotné vynaložiť na rozvojovú pomoc.“ Napríklad rozvojové krajiny nemôžu na americkom trhu predať ani svoju bavlnu vyrobenú za najnižšiu cenu, lebo americké bavlníkové plantáže sú vysoko dotované. V Európe je to tak s obilím. „Zníženie agrárnych subvencií by bolo tou najlepšou cestou, ako pomôcť chudobným krajinám,“ povedal.

Rakúsky profesor ekonómie Joseph Alois Schumpeter (1883 - 1950) patril medzi najvýznamnejšie osobnosti ekonomickej vedy uplynulého storočia. Pôsobil na vysokých školách v Rakúsku, Nemecku a od roku 1932 na Harvardskej univerzite v USA. Bol spoluzakladateľom a prvým prezidentom americkej Econometric Society a neskôr aj American Economic Association. Medzi jeho najznámejšie práce patrí Teória rozvoja kapitalistického hospodárskeho systému. Táto práca bola zásadným príspevkom k vypracovaniu teórie hospodárskej konjunktúry. Obával sa konca kapitalizmu, keď by bol inovačný proces nahradený predovšetkým byrokratizáciou v podnikoch a zosilnenou úlohou štátu.

(TASR)