Pesimizmus nám nepristane

Komentuje Eleonóra Bujačková

Nedávno som diskutovala s popredným slovenským podnikateľom, ktorý si vyslúžil renomé aj vo svete, o problémoch, ktoré sužujú podnikateľskú sféru. Vyslovil zaujímavú myšlienku, že sme až príliš pesimistickým národom a svojou troškou do mlyna prispievajú aj médiá, ktoré sa orientujú skôr na správy o tom, čo sa nepodarilo a čo je problematické. Už menej prinášajú pozitívnych informácií. Je pravdou, že stále pribúda tých, ktorí sú nespokojní s vývojom v krajine. Makroekonomické pozitíva sú pre väčšinu slovenských občanov nehmatateľné a stav krajiny hodnotia podľa problémov každodenného života. Radi si, samozrejme, vypočujeme slová uznania zo zahraničia za neoddiskutovateľné zahraničnopolitické úspechy. Slovensko sa napríklad stalo členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), úspešne si počíname v prístupovom procesu do EÚ. Aj keď to zatiaľ nie je veľmi zreteľné, pravdou je aj to, že slovenská ekonomika zaznamenala istý pokrok. V minulom roku rástla o 3 %, vládny kabinet hodlá ešte pridať. Inflácia a úroky sa stabilizovali na nízkej úrovni, pod bdelým dohľadom Medzinárodného menového fondu dodržiava vláda okrem toho vedome prísne fiškálno-politické zásady, a aj tým posilňuje dôveru zahraničných investorov. Realizuje sa aj reforma podnikateľského sektoru. Bol prijatý nový zákon o konkurze a reforma zákona o akciách je tak isto na dobrej ceste.

Čím sa teda dá vysvetliť frustrácia verejnosti? Občania sú jednoducho rozčarovaní. Dvanásť rokov transformácie počúvajú sľuby, za ktorými nasleduje tvrdá realita. Pripusťme, že mnohí z noci na ráno očakávali zásadný obrat a lepšie životné podmienky. No väčšina racionálne odhadovala možnosti Slovenska. Aj tých však zaskočili narastajúce problémy bežného občana v ostrom kontraste s premiérou blahobytu mocných. A tak aj oni sa postupne začali znepokojovať neriešením boľavých vredov - korupcia, vymáhateľnosť práva, netransparentná privatizácia, nezamestnanosť. Takmer 19-percentná miera nezamestnanosti už pred rokom spôsobovala vážne starosti, a keďže reštrukturalizácia priemyslu ešte stále nie je skončená, nezamestnanosť sa v nasledujúcich mesiacoch sotva zníži. Na naliehavých reformách zdravotníctva, dôchodkového systému, vzdelávania a školstva sa urobilo tak isto málo, ako aj na reforme úplne strnulého a skostnateného trhu práce, kritizovali nás už dávnejšie odborníci domáci aj zo sveta.

Vláda odhodlane vstúpila do ringu - hodlá stabilizovať hospodárstvo nielen cez stranu príjmov, ale najmä na strane výdavkov. Už nechce niesť veľmi ťažkopádny a drahý sociálny sektor, ktorý sa už dávno stal neúnosným bremenom pre rozpočet a požiera nedostatkové prostriedky, ktoré sú potrebné na financovanie produktívnych investícií. Nabáda nás k trpezlivosti a porozumeniu. Výzvu prijmeme, no rovnaké obete chceme aj od politických a hospodárskych predstaviteľov. Potom azda dospejeme do štádia, že občiansky pesimizmus vystrieda aspoň mierna spokojnosť.