Zásobovanie vodou prioritou

Slovensko neprišlo o žiadne prostriedky z ISPA

„Zladenie slovenskej environmentálnej legislatívy s legislatívou EÚ bude finančne najnáročnejšie v sektore vodného hospodárstva. Či už ide o zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, budovanie kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a podobne. Preto je táto oblasť pri využívaní prostriedkov z programu EÚ - ISPA, ktorý okrem dopravy smeruje aj do životného prostredia, prioritou,“ zdôraznil Eric van der Linden, veľvyslanec Európskej komisie v SR. Ďalej dodal, že dosiaľ EÚ alokovala pre Slovensko asi 48 miliónov EUR a ďalšiu pomoc v hodnote približne 64 mil. EUR schválila pred niekoľkými dňami. To je spolu vyše 113 mil. EUR, čo je takmer 5 mld. korún. Podmienkou však stále zostáva, že minimálna výška projektu musí byť 5 mil. EUR. Hoci sa v roku 2000 nepodarilo predložiť v takom stave projekty, aby sa vyčerpala určená disponibilná suma, v nasledujúcich rokoch sa kvalita predkladaných projektov zlepšila a Slovensko bolo oprávnené získať aj „stratených“ 4,2 mil. EUR z roku 2000. Preto určité kritiky, že EÚ nám pre nekvalitne spracované projekty prostriedky „zobrala“, sú neopodstatnené. Konkrétne sa pred niekoľkými dňami v Bruseli schválilo päť projektov v celkovej hodnote investičných nákladov 107,59 milióna EUR a EÚ bude z tejto sumy hradiť približne 57,3 milióna EUR. Tri z uvedených projektov podali Severoslovenské vodárne a kanalizácie a ich realizácia by mala vyriešiť nepriaznivú situáciu v odvádzaní a čistení mestských odpadových vôd - v regióne Liptov, Žilina a Považská Bystrica. EÚ bude hradiť 50 % investičných prostriedkov a štátny rozpočet na každý z týchto troch projektov prispeje sumou vo výške 25 %. Zvyšok financií musia zabezpečiť investori. Štvrtý projekt prinesie podstatné zlepšenie v zásobovaní pitnou vodou v regióne juhovýchodného Zemplína. Zahŕňa aj dobudovanie infraštruktúry a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Posledný - piaty projekt rieši ťaživú situáciu v zásobovaní pitnou vodou vo Veľkom Krtíši a v jeho okolí. Hoci bol pôvodne predložený združením obcí, prevzala ho Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., ktorej poskytne výhodnú pôžičku na krytie 5 % povolených nákladov Európska investičná banka (štát uhradí opäť 25 % investičných nákladov). Podľa ministra životného prostredia László Miklósa na to, aby sa vyčerpala celá suma z ISPA pre životné prostredie v hodnote 168 mil. EUR (program je spustený od roku 1999 do konca roku 2003), zostáva už len predložiť projekty, ktoré EÚ podporí sumou 48 mil. EUR. Medzi najhorúcejších kandidátov patria napríklad projekty odkanalizovania regiónu Šaľa, Záhorie, Trnava a pod. No okrem toho o získanie prostriedkov z programu ISPA sa budú usilovať aj projekty, ktorých cieľom je likvidácia odpadov či zníženie znečistenia ovzdušia. Väčšina z nich je už vo vysokom štádiu rozpracovanosti. V súvislosti s programom ISPA treba spomenúť, že EÚ pomôže Slovensku z neho spolufinancovať aj dva projekty technickej pomoci v hodnote 5,89 mil. EUR. Ide v nich o technickú pomoc transformovaným regionálnym vodárenským spoločnostiam pri príprave vodárenských projektov kofinancovaných už v roku 2004 z Kohézneho fondu EÚ. A tiež o technickú pomoc pri príprave žiadostí o spolufinancovanie najnáročnejších investičných projektov protipovodňovej prevencie. Veď ak sa SR stane členom EÚ, bude mať k dispozícii rozsiahle kohézne fondy na spolufinancovanie investičných projektov. Opäť najmä vo vodnom hospodárstve. Aby Slovensko mohlo včas a efektívne čerpať tieto disponibilné zdroje, bude musieť predkladať také projekty, ktoré budú spĺňať všetky stanovené formálne aj obsahové podmienky.

Zdena Rabayová