Globalizácia zasahuje aj vzdelávanie

Prof. Werner Leonhard: Potrebujeme nielen bankárov, ale i technikov

Profesor Werner Leonhard patrí medzi svetovú špičku v odbore výkonová elektronika a elektrické pohony. Učil na technických univerzitách v Stuttgarte, Aachene, Mníchove. Zakotvil však na oveľa menšej, možno aj menej uznávanej Technickej univerzite v Braunschweigu, ktorú viac rokov viedol a kde pôsobil aj objaviteľ známej Gaussovej krivky - matematik a fyzik Karl Friedrich Gauss. Stretnutie s ním sme využili na diskusiu o nemeckom školstve.

S nástupom tretieho tisícročia, ale už aj ku koncu predchádzajúceho, sme zaznamenali opäť mnohé zmeny vo vede, výskume i v technológiách. Znamená to, že aj na vysoké školy by mal vstúpiť nový vietor a výučba by tieto zmeny mala zohľadniť.

- V tomto čase, a to hovorím o pomeroch v Nemecku, sa mi javí príliš silný vplyv politiky na školstvo. V každom prípade treba robiť čosi nové, ale zatiaľ stále nevieme presne, čo by to malo byť. Je to v súčasnosti pre nás problém. Prejavuje sa snaha tradičný inžiniersky systém nahradiť bakalárom, masterom a podobne. Želaním je skracovať čas štúdia. Je to legitímna požiadavka, ale jej riešenie neleží len na pleciach univerzít. Ďalšiu starosť nám robí nedostatok záujmu o štúdium na technických vysokých školách. Dnes by každý chcel byť bankárom, maklérom a podobne. Obávam sa, že v krátkej budúcnosti nebudeme mať dostatok vlastných odborníkov na zvládanie technických riešení a staneme sa v tomto ohľade závislými. A to nie je dobrá perspektíva.

S podobnou situáciou zápolíme aj na Slovensku, kde chce byť takmer každý študent právnikom, lekárom či ekonómom. Ako zmeniť tento nepriaznivý stav?

- Problém sa začína už na gymnáziách, kde sa rodí antipatia proti technickému vzdelaniu. Je to aj v stredoškolských pedagógoch, ktorí nie sú technicky vzdelaní, čím je im táto sféra vzdialená. Dokonca majú voči nej averziu, a tým ovplyvňujú i deti. S tým treba niečo robiť. My sme už začali chodiť na stredné školy, trpezlivo vysvetľujeme a snažíme sa upútať a získať pozornosť stredoškolákov. Ale to je dlhodobejší proces, nie rýchle riešenie.

V tejto situácii, keď chýbajú technicky vzdelaní odborníci, neprejavujú záujem o podporovanie vašich študentov firmy, ktoré ich potrebujú?

- Kedysi to tak bolo. Z mojich 85 doktorandov prakticky všetci dostávali firemné štipendium. Dnes firmy ekonomicky nie sú na tom tak dobre. Je oveľa ťažšie získať štipendium.

Nespočíva strach pred štúdiom na technickej vysokoškolskej inštitúcií aj z podstatne vyššej náročnosti učiva?

- Isteže, aj to rozhoduje. Mojou najnovšou skúsenosťou však je, že v súčasnosti, v čase globalizácie, keď sa šetrí na každom úseku, aby sa redukovali náklady, posielajú sa do predčasného dôchodku 50-roční schopní inžinieri, ktorí veľa vedia a radi by pracovali. Lenže každý chce mladých a len tých najlepších. Tým je, samozrejme, ohrozená atraktívnosť inžinierskeho povolania. Na rozdiel od makléra či právnika, ktorí samostatne podnikajú, inžinieri zväčša pracujú v závislom povolaní, natoľko nepodnikajú ako v iných oblastiach. Aj preto sú obavy zo silného intelektuálneho investovania do štúdia a napokon nemajú isté zamestnanie.

Nedávno som čítala článok o zmene tohto postoja práve v Nemecku. Na vedúce manažérske posty sú pozývaní späť penzionovaní šéfovia, striedajúci mladých, ktorí dostali firmu na pokraj krachu.

- Áno, to je novinka. Zistilo sa totiž, že skúsenosť nie je nahraditeľná. Napokon všetko, čo prichádza z USA, nie je zlaté, aj keď sa to blyští. Teraz treba tento omyl rýchlo naprávať.

Spomenuli ste globalizáciu. Letí svetom a má, tak ako všetko, svojich priaznivcov, ale aj odporcov. Na ktorej strane stojíte vy?

- Tento proces nie je zamedziteľný. Jedným z jeho dosahov môže byť aj vyššia efektívnosť. Ak sa čosi nové objaví v Európe a ešte lepšie a efektívnejšie v Kórei, prirodzene, že sa to bude vyrábať v Kórei, ba dokonca možno v Malajzii, kde je ešte lacnejšia pracovná sila. To je súťaživosť. Zasiahne bolestivo aj Európu, aj jej vysoké školstvo. Lebo udržať technologický náskok, ak ho máme, bude čoraz ťažšie.

Takisto nie ľahkú pozíciu má v súčasnosti vysokoškolský učiteľ. Aspoň na Slovensku. Ako je to vo vašich končinách?

- Otvorene poviem, že kedysi to bola toppozícia. Aj to sa už zmenilo. Rôzne politické vplyvy zredukovali postavenie učiteľa. Keď som začínal ako profesor na vysokej škole, mal som na ministerstve svojho partnera, s ktorým som rokoval a ktorého slovo bolo spoľahlivé. Bola to právna dohoda. Teraz chcú robiť politici všeobecné rozhodnutia a nech sa už ďalej dohadujú na fakultách. To však znamená, že čo sa jednému pridá, to sa inému vezme. Nie je to dobré a dochádza k zbytočným nedorozumeniam, ba až nevraživostiam.

V akom pomere sú u vás štátne a súkromné vysoké školy?

- V Nemecku, myslím až na dve vysoké školy - katolícku a medicínsku univerzitu, ktoré sú čiastočne tiež v rukách štátu, všetky ostatné sú plne štátne. Privátne univerzity amerického typu u nás nemáme.

Platí sa za štúdium na vysokej škole?

- V princípe sa u nás za štúdium neplatí. Podľa môjho názoru príspevok na štúdium je dôležitý aj z dôvodu zlepšenia jeho efektívnosti. Zvyšuje sa tým záujem študovať kvalitne a načas. Aj v tomto smere sa u nás prejavujú politické vplyvy. Sociálni demokrati argumentujú talentom študenta, pochádzajúceho z chudobnej rodiny, ktorá nemá na štúdium. Nazdávam sa však, že pre takéhoto študenta možno náklady vykompenzovať štipendiom a aj ich zredukovať.

Ružena Wagnerová