O čom svedčia kroky ECB?

V posledných mesiacoch najviac kritizovanou centrálnou bankou je ECB, ktorá určuje a riadi menovú politiku v osobitnom zoskupení 12 štátov Európy (Európskej menovej únie). Finančné kruhy však najmä politici z niektorých krajín vyčítajú banke jej neochotu znížením úrokových sadzieb podporiť hospodársky rast, ktorý najmä vo vyspelých krajinách EMÚ zaostáva za priemerom celej eurozóny. ECB argumentuje tým, že sleduje svoj strednodobý cieľ - udržať rast cenovej hladiny (inflácie) do 2 %. A ten sa jej podľa niektorých ekonómov nedarí veľmi napĺňať.

Zo 46 mesiacov existencie ECB sa jej podarilo dodržať stanovený inflačný cieľ len počas 20 mesiacov. Väčšinou (26 mesiacov) bola cenová hladina 12 krajín eurozóny nad 2 %. Posledný údaj za október poukazuje na medziročný nárast o 2,2 %, kým v septembri to bolo 2,1 %. Podľa vyjadrenia prezidenta nemeckej centrálnej banky (Bundesbank) a člena správnej rady ECB Ernsta Weltekeho nie je súčasný vývoj problémom, pretože miera inflácie sa približuje kritériám cenovej stability. Istým problémom však inflácia predsa len bude. Svedčia o tom okrem iného aj pripravované kroky ECB.

Posun politiky

Európska centrálna banka vo svojej novembrovej správe uvádza, že sa nerozhodla pre stratégiu stanovovania inflačného cieľa (tzv. inflation targeting). Prakticky to môže znamenať, že banka už nebude tak úpenlivo bdieť nad dodržiavaním inflácie v stanovenom rozpätí a viac sa zameria na sledovanie iných ekonomických veličín, napríklad aj na podporu ekonomického rastu. Vzhľadom na túto situáciu analytici už pripustili, že ECB bude v budúcnosti „povoľnejšia“ pri znižovaní úrokových sadzieb.

Ak sa tak stane, znamenalo by to, že strážca eura sa podvolil volaniu niektorých politikov po uvoľnení menovej politiky. Najviac takýchto hlasov zaznieva z Nemecka, pretože najväčšej ekonomike eurozóny súčasná menová politika zjavne neprospieva. Rast najväčšej ekonomiky je o niečo vyšší od nuly. Aj vďaka tomu Nemecko nemá problém s infláciou (1,3 % ), ktorá dokonca postupne klesá a vyvoláva hrozbu deflácie (znižovanie cenovej hladiny). Na druhej strane ekonomiky na okraji eurozóny - Španielsko, Írsko, Portugalsko a Grécko - dosahujú relatívne vysoké prírastky HDP a zároveň aj vysoké tempo rastu cenovej hladiny. V poslednom mesiaci inflácia v Grécku dosiahla 3,7 % a v Írsku dokonca 4,6 %. Ich minuloročný rast bol na úrovni 5,9 % (Írsko) a 3,9 % (Grécko). Práve pre tieto okrajové ekonomiky sú súčasné úrokové sadzby eurozóny priaznivé.

Vplyv na euro

Ak sa ECB podvolí hlasu „silných“, môže to mať za následok prudký vzostup spotrebiteľských cien v „okrajových“ štátoch eurozóny, čo sa automaticky odrazí aj na raste inflácie v celej EMÚ. Zvýšená inflácia v eurozóne by mohla vrhnúť zlé svetlo na spoločnú menu - euro, ktorej reálna hodnota by sa znížila.

O čom teda svedčia posledné kroky ECB? Jednoducho o tom, že eurozónu s jej spoločnou menou čakajú v najbližších rokoch krušné chvíle.

Marcel Laznia