Hospodársky denník
USD41,024 Sk
EUR41,508 Sk
CHF28,279 Sk
CZK1,359 Sk
  Streda  20.Novembra 2002

PONUKA, O KTOREJ SA

„Nemôžeme kandidátov postaviť pred hotovú vec a povedať: berte alebo nechajte tak,“ tvrdil predseda Európskej komisie v predvečer októbrového bruselského summitu EÚ. Hovoril o finančnom rámci rozšírenia a nevyhnutnosti čím skôr ho prijať, aby bolo dostatok času prerokovať spoločný návrh pätnástky s kandidátmi. Ako vieme, bruselská epizóda sa skončila happyendom a na rad prišli rozhovory s desiatimi adeptmi na vstup. „Kandidáti nie sú postavení pred hotovú vec. Ide o skutočnú ponuku na rokovania,“

vysvetľoval novovzniknutú situáciu dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorého krajina momentálne predsedá únii. Pripustil, že manévrovací priestor je obmedzený a rokovania budú ťažké. „Je jasné, že ak chceme dosiahnuť výsledok včas (do decembrového summitu EÚ v Kodani), vyžiada si to veľké úsilie a vôľu ku kompromisom na oboch stranách - členských i kandidátskych štátov.“

V pondelok na stretnutí únie s predstaviteľmi kandidátskych krajín odzneli už omnoho tvrdšie tóny. „Závery bruselského summitu nemôžu byť predmetom rokovania,“ povedal komisár pre rozšírenie Günter Verheugen a spresnil, že únia neurobí žiadne ústupky, pokiaľ ide o štrukturálnu a agrárnu finančnú podporu nových členov, ani nezníži ich povinné príspevky do rozpočtu EÚ. „Môžeme hovoriť o poľnohospodárskych výrobných kvótach a o referenčných obdobiach, o možnostiach znížiť tlak na rozpočet a o vyriešení problému peňažných tokov,“ zdôraznil ďalej Verheugen a poeticky uzavrel: „Nachádzame sa na okraji historického znovuzjednotenia Európy. Je čas na finiš, o ktorom dúfam, že bude v znamení konštruktívnych a plodných rozhovorov.“

Prvé reakcie z kandidátskych krajín na jednoznačné slová sú skôr vyhýbavé a zvádzajú na konštatácie, že sa v ďalšom priebehu rokovaní budú snažiť dosiahnuť od EÚ „maximálne možné ústupky“. Veď čo iné im zostáva. Pre väčšinu súčasných politických garnitúr v kandidátskych krajinách je vstup do únie prvou prioritou, do naplnenia ktorej sa už investovalo príliš veľa úsilia a energie. Každé odďaľovanie rozšírenia by preto pre nich bolo vážnym politickým hazardom.

A čo povedať k bruselskému pritvrdeniu postoja? Už v okamihu, keď únia rozhodla, že sa v roku 2004 rozšíri o desať krajín, jedna vec bola jasná: noví členovia aspoň v prvých rokoch nebudú môcť počítať s rozprávkovou finančnou podporou z rozpočtu EÚ. Nových krajín je totiž viac, ako sa pôvodne očakávalo, zatiaľ čo finančné prostriedky (okolo 42 miliárd eur), ktoré únia ešte v Berlíne v roku 1999 vyčlenila na ich financovanie v období 2000 až 2006, sú obmedzené. Brusel aj kandidáti dobe vedeli, že únia neprekročí berlínsky strop. (To, že ho zrejme ešte o miliardu-dve eur ešte zníži, je pre nás nepríjemné, no nie aj až také rozhodujúce). Bruselskí úradníci a európski politici sa preto už dlhší čas snažia zabaliť túto skutočnosť do krajších farieb, aby občania v kandidátskych krajinách, ktorí si od vstupu do EÚ veľa sľubujú, neboli príliš sklamaní. No a takéto poslanie si vyžaduje veľkú obratnosť a flexibilitu. Niekedy aj v názoroch a vyjadreniach.

Aj preto je celkom možné, že v najbližších dňoch sa kandidátom podarí s veľkou mediálnou publicitou naozaj dosiahnuť určité ústupky od EÚ - či už pôjde o finančné výhody z neskoršieho vstupu (!), peňažnú pomoc pri zavádzaní schengenskej hranice alebo zvýšenie niektorých poľnohospodárskych kvót. Takýto epilóg by určite potešil, no ani v tomto prípade nepôjde o žiadnu rozhodujúcu zmenu. Na tú si budeme musieť počkať až do chvíle, kým sa začnú rozhovory o financovaní rozšírenia EÚ v rokoch 2007 až 2013. Bude to šanca pre nové členské štáty, aby využili skúsenosti z doterajších rozhovorov z Bruselom a spoločným postupom vybojovali pre seba lepšie podmienky a rovnoprávnejšie postavenie. Dovtedy sa musíme uspokojiť s tým, čo máme, a spoliehať na vlastné sily, schopnosti a invenciu.

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.